Tento týždeň sa zaobišiel bez nejakého toho, ako ste písali minule, „ohmatávania svetovej scény“ zo strany Donalda J. Trumpa (DJT) v zmysle bombardovania niečoho a vyhrážania sa niekomu. Kam sme sa prakticky dostali s celým tým kórejským problémom, kde KĽDR nešetrí silnými slovami a USA už tak nejako samozrejme ku Kórejskému polostrovu prisúvajú vojenskú techniku? Platí ešte americká viera v to, že Čína to dá nejako do poriadku, keď DJT tvrdí, že „čínskemu prezidentovi sa páči“? A keď vidíte všetky tie kružnice na mape, ktoré ukazujú, kam by KĽDR mohla teoreticky dostreliť (ani nie s jadrovou strelou), v akú verziu veríte?
Áno, keď vynecháme bombardovania v Iraku, Sýrii alebo náhodne napríklad v Pakistane a Jemene, tak v uplynulom týždni Donald Trump naozaj nikoho nebombardoval, aby si vyskúšal, čo všetko si ešte môže dovoliť. To je v zásade pravda. A pravda je aj to, že ku Kórejskému polostrovu prisúva konečne po dvoch týždňoch planého vyhrážania sa flotilu, ktorá je ale nejadrová. A je tiež pravda, že sa mu do Južnej Kórey podarilo umiestniť zatiaľ aspoň časť protiraketového „dáždnika“, s ktorým USA ako „obchodníci s dažďom“ chodia po svete a hľadajú štát, ktorý by si vzali…
Avšak je tu dekády trvajúca americká politika voči kórejskej kríze, ako ju v roku 2014 opísala Hillary Clintonová: „Nechceme zjednotený Kórejský polostrov. A súčasne nechceme, aby Severokórejčania vyvolávali väčšie problémy, než systém unesie.“ Vlastne tým vtedy konštatovala, že zjednotenú Kóreu by ovládla beztak už mocná Južná Kórea, ktorej by narástol hrebienok, a Washington by tak mohol prísť o svojho vazala. Preto si Severná Kórea sem-tam môže odpáliť nejakú tú raketu, ale nesmie sa to vymknúť z ruky a z hraníc regiónu. Už Hillary vtedy jedným dychom dodala, že Pchjongjang je beztak predovšetkým „problémom Číny“. Stavte sa, že Čína vidí problém podobne, Kimovia svojou politikou dokážu trvalo zamestnávať „nepriateľov“ z Ameriky i Južnej Kórey, ale pritom nesmú „prestreliť“. A nazdávam sa, že ani Peking nechce, aby si Soul na čínskom zadnom dvore začal veľmi vyskakovať…
Takáto zhoda medzi Pekingom a Washingtonom dobre fungovala po dekády a najskôr vyhovovala aj dynastii Kimovcov. Stal sa z toho akýsi rituál: Kim, je jedno či dedo či syn, raz za čas ukázal „vojenské svaly“, nasledovali slovné hromy a blesky na pôde OSN a nejaká tá rezolúcia, potom „rokovania“, na ktorých sa Severná Kórea použitia sily „zriekla“ a výmenou za taký „pozitívny ústupok“ vždy dostala humanitárnu pomoc v podobe stoviek tisíc ton ryže a pohonných hmôt… Takto sa to hralo fakt dlho a asi bude hrať aj ďalej. Kim odpaľuje (občas aj funkčné) rakety kamsi do mora a fanfarónsky hrozí aj samotnému Washingtonu. Trump mu v odpovedi tiež hrozí všetkým možným, ale Čína varuje Ameriku, aby „neprestrelila“ ani ona, a symbolicky včas spúšťa na vodu svoju prvú lietadlovú loď. Pôjde Trump len pre nejakého Kima do vojny s Čínou? Jasné, že nie. A tak Washington síce aktuálne hrozí Pchjongjangu sankciami, súčasne mu už ale ponúka aj rozhovory…
Ak si totiž odmyslíme ohnivé slová z oboch strán, neexistuje jediný racionálny dôvod, prečo by svet mal znenazdajky a práve teraz pre Kóreu čeliť okamžitej kríze vedúcej až k jadrovej vojne. Trumpovi po 100 dňoch v úrade ale aktuálna politická a mediálna hystéria podľa všetkého vyhovuje. Už pochybným fakovým útokom na leteckú základňu v Sýrii získal doma toľko žiadanú slávu „prezidenta bojovníka“ a nové rázne slová v kombinácii s flotilou okolo Kórejského polostrova mu pomáhajú ten imidž ešte vylepšovať.
Všeobecne je to ale bizarný pohľad. Rozmaznaný dedič izolovaného fantazmagorického režimu proti rozmarnému a veľkohubému americkému expertovi na realitu. Ak by tu stále nebola tá prekliata možnosť, že sa všetko ľahko, napríklad jednoduchou náhodou, premení v jadrovú vojnu pre… prečo vlastne? Tak je to skôr groteska.
Vo Francúzsku boli voľby. Čo hovoríte na ich výsledok a ako vidíte druhé kolo? Čo ktorý kandidát znamená pre budúcnosť Francúzska a Európy? Každopádne vybuchli dve najväčšie a doteraz hlavné francúzske politické strany, ale politický a mediálny mainstream sa zjednotil za Macronom, ktorý prakticky žiadnu stranu nemá. Je to podľa vás nová metóda, ako zamedziť, aby voliči prepadli „populistom, xenofóbom a extrémistom“, t. j. fabrike žiarivo sa usmievajúcich mladých politikov, ktorí ani nepotrebujú politickú stranu?
Áno, prepad oboch hlavných a tradičných politických strán je revolučným výsledkom týchto volieb a bude zaujímavé, ako sa to prejaví v júnových parlamentných voľbách. Avšak podobný trend bol zjavný už pri nedávnych voľbách v Holandsku. Čiže tradičné strany, ktoré neponúkajú riešenia a v očiach voličov sú spájané s väčšinou existujúcich problémov, musia byť skrátka nahradené PR zoskupeniami, ktoré splnia každému všetko, čo mu na očiach uvidia.
Teda nie každému, predovšetkým establishmentu, bankám, korporáciám a tak ďalej a podobne. Ten Emmanuel Macron sa vlastne do súčasnej západnej politiky náramne hodí, pretože sám je jeden veľký fake zoslaný na Zem zo sveta tam hore – prešiel elitnou univerzitou, behom pár rokov sa vďaka vytváraniu excelových tabuliek u Rothschildovcov „vypracoval“ na bosa určeného na postup v politike, jazdil na stretnutie Bilderberg… A hľa, podarilo sa!!! Nebyť „poslednou veľkou nádejou pre Francúzsko“ a „bielym rytierom“ – nevymýšľam si, tak ho oslavuje americký Foreign Policy, tak si o tejto „spáse EÚ“ pomyslím niečo veľmi nepekné.
Ale čo je najdôležitejšie pre nás? Bruselskí aj naši politici si vydýchli a veria, že Macron v druhom kole porazí Le Penovú. Problém je podľa môjho názoru ale skôr v tom, že „Bruselčania“ v skutočnosti nemajú čo oslavovať. Kríza sa totiž len odsúva. Nikto nerieši skutočné problémy, akoby stačilo, že sú prehlasované a prelepené primerane peknou tvárou. Potemkinova Európa.
Tak nejako sa ukázalo, že rôzne neziskovky v Stredozemnom mori nakladajú migrantov skoro až pri líbyjskom pobreží a ochotne ich vozia do Európy. Podľa Frontexu neziskovkári priamo pomáhajú pašerákom. Vy ste zmapovali prípad „neziskovkára“ z Malty, ktorý možno zabezpečuje, aby sa migranti vyhli Malte a putovali rovno do Talianska. Čo myslíte, keď to teraz už teda všetko vieme, zmení sa niečo?
Podľa mňa je zaujímavé, že „kacírske“ správy o previazanosti pašerákov s mimovládnymi organizáciami v rámci zachraňovania utečencov smerujúcich do Európy, ktoré sa začali objavovať minimálne v polovici minulého roka, začínajú byť, síce neskoro, ale predsa, potvrdzované aj z oficiálnych zdrojov. Znamená to, že sa čosi neúnosné začína lámať. Na druhej strane, nie div. Ak mimovládky dokázali len za dva minuloročné jesenné mesiace doviezť do Európy 39-tisíc ľudí, z ktorých väčšina ani nespĺňala zákonné predpoklady na vstup na územie Európskej únie, tak si skúsme predstaviť, o aké čísla celkovo ide. Ešte napríklad počas jedného víkendu presne v polovici marca bolo na mori, a pre Európu, zachránených skoro 10-tisíc ľudí.
Až doteraz sa to všetko odohrávalo v spolupráci s talianskymi úradmi, tamojšou pobrežnou strážou a celkom iste aj s vedomím Bruselu, pretože inak by to ani nešlo. Teraz ale práve z Talianska prichádza „zrazu“ čím ďalej viac „odhalení“ o väzbách mimovládok na pašerákov ľudí a mafiu. Čo bude ďalej, netuším, ale mimovládky nie sú vďaka špeciálnej únijnej legislatíve kriminalizované za to, že „zachraňujú ľudí“, a navyše je v hre veľa peňazí. Tisíce dolárov zaplatí pašerákom každý zúfalec, ktorý chce z Afriky uniknúť „za lepším“ do Európy, mimovládky, niektoré možno aj v dobrej viere, tiež nemôžu pracovať zadarmo, v Európe potom ubytovatelia a poisťovne dostávajú od štátu, teda od daňových poplatníkov, miliardy eur každý mesiac, pretože niekde tí ľudia prespávať jednoducho musia a poistení dokonca musia byť zo zákona… Je to obrovský multimasový mlyn, v ktorom sú tí migranti podľa mňa vlastne len figúrky. Často bezvýchodisková životná situácia ich podnietila k predstave úteku do Európy a ďalej už potom na nich kopa „bielych“ len zarába. Ako z toho von? Hneď ako ide o veľké peniaze, tak fakt neviem.
Americká vláda prostredníctvom škrtov v príslušnej federálnej agentúre mieni výrazne krátiť pomoc Ukrajine. Ak vynecháme fakt, že Ukrajina je „rozvojová krajina“, o čom to podľa vás svedčí? Je to náznak zmeny politiky v zmysle „na Ukrajinu kašleme“? Náznak toho, že keď DJT bude niekde chcieť zatlačiť a ukázať svoju silu, na Ukrajine to asi nebude?
Všeobecné úspory, ktoré Trump nariadil ministerstvu zahraničia, dopadli na Ukrajinu krátením pomoci o 67 percent, čo vyzerá na prvý pohľad bombasticky, ale v skutočnosti to len Biely dom obmedzí vydávanie záruk na pôžičky Kyjevu, takže pre „americké vrecká“ zase až o toľko nejde. Pre Kyjev to ale citeľné bude, a tak sa snažia tento očividný „zárez“ PR vysvetľovať tým, že Washington počíta s úplne istým rastom ukrajinskej ekonomiky, takže už nebude potrebné Kyjevu toľko pomáhať…
Netvrdila by som ale, že to všetko v princípe naozaj značí nejakú zmenu americkej politiky voči Ukrajine. Trump skrátka určité témy rieši plošne a úspory v rámci zahraničnej pomoci, príspevkov do rôznych rozvojových fondov OSN a podobne avizoval a aj to ako jeden z mála sľubov začína plniť. Nikde ale nie je napísané, že si na Ukrajinu nespomenie napríklad o týždeň a zase finančný kohútik neotvorí. Kto sa v ňom má vyznať?
Keď sa pýtate na ono „tlačenie“, to je samo osebe zaujímavá téma. Trump skúsil „zatlačiť“ v Sýrii a bol z toho fake, skúsil tú Severnú Kóreu a najskôr tiež ustúpi… Koho tak ešte môže vyskúšať? Možno je lepšie sa pýtať, kto mu ešte stojí za to. Kalibruje vzťahy s Ruskom a Čínou a najskôr pomaly zisťuje, že ak na niekoho bude môcť naozaj zatlačiť, tak to budú jeho spojenci v Európe. Teda my. Naši politici mu, prinajmenšom zatiaľ, odkývajú všetko…
Na záver tradičná otázka: Čo by sme mali sledovať v budúcom týždni?
Neviem, necháme sa prekvapiť.
