V súvislosti s týmto výročím Macron vo Francúzsku čelí kritike niektorých aktivistov, ktorí mu vyčítajú, že sa v nedeľu osobne nezúčastnil na spomienkových podujatiach v Rwande, ale vyslal tam ako svojho osobného emisára poslanca Národného zhromaždenia Hervého Bervilla.
Berville sa narodil v Rwande ako Gazigwa Hervé, ale už ako štvorročný prišiel o rodičov a žil v sirotinci.
V roku 1993, tesne pred vypuknutím genocídy, bol v skupine tutsijských deti, ktoré francúzska armáda letecky evekuovala z Rwandy spolu so skupinou francúzskych občanov. Následne si ho adoptovala rodina Bervillovcov žijúca v Bretónsku.
Združenie na podporu obetí genocídy Ibuka France privítalo Macronovu iniciatívu na vyhlásenie pamätného dňa genocídy Tutsiov.
Jeho predseda Marcel Kabanda vyjadril nádej, že aj tento krok Francúzsku pomôže vnímať inak svoj podiel na masakre.
“Nejde ani tak o francúzsky národ ako o politickú elitu, ktorá o tom (masakre) musí hovoriť viac. Vyžiada si to čas, ale toto je nová fáza,” uviedol Kabanda pre agentúru AFP.
Genocída tutsijského obyvateľstva nadlho ovplyvnila francúzsko-rwandské vzťahy.
Súčasný prezident Rwandy Paul Kagamé, ktorý tiež pochádza z etnika Tutsi, obviňuje Francúzsko, že podporovalo Hutuov – páchateľov väčšina zločinov počas genocídy – a že pomáhalo niektorým páchateľom uniknúť.
Počas rwandskej genocídy bolo od apríla do júla 1994 zabitých podľa odhadov OSN približne 800.000 príslušníkov etnika Tutsiov a umiernených Hutuov.
Niektoré iné zdroje uvádzajú milión obetí na životoch.
Vo Francúzsku stále vyvoláva polemiku rozsah vojenskej pomoci, ktorú Paríž v rokoch 1990-94 poskytoval rwandskému prezidentovi Juvénalovi Habyarimanovi, etnickým pôvodom Hutuovi, ako aj okolnosti atentátu, pri ktorom 6. apríla 1994 zahynul. Práve táto udalosť bola spúšťačom genocídy.
Macron v piatok vymenoval členov výskumného týmu s cieľom vyšetriť úlohu Francúzska v rwandskej genocíde. Tím expertov bude mať prístup k archívom prezidenta, ministerstva zahraničných vecí, armády i tajnej služby.
