Na druhom mieste by podľa tohto prieskumu, zverejneného vo štvrtok, skončili konzervatívni Republikáni (LR) s podporou 21 percent hlasujúcich.
Krajne pravicový Národný front má podporu 18 percent voličov, zatiaľ čo krajne ľavicové hnutie Nepoddajné Francúzsko by volilo 12 percent respondentov.
Socialistickú stranu, ktorá bola donedávna vo Francúzsku rozhodujúcou politickou silou, by volilo len sedem percent opýtaných.
Časopis Les Echos na základe výsledkov prieskumu verejnej mienky konštatuje, že by REM mohla v 577-člennom parlamente mohla obsadiť 370 až 400 kresiel.
Prieskum inštitútov Ipsos/Sopra Steria, ktorý dnes zverejnil web France Info, Macronovmu hnutiu prorokuje dokonca zisk 385 až 415 mandátov, pričom väčšinu vo francúzskom parlamente má zaručená strana s 289 poslancami.
Ak by sa tieto tendencie prostredníctvom volieb potvrdili, REM by mala voľné ruky pri presadzovaní reforiem avizovaných svojím zakladateľom Emmanuelom Macronom, ktorý sa medzičasom stal prezidentom Francúzska.
Médiá konštatujú, že francúzski voliči dali podporou Macrona v nedávnych prezidentských voľbách jasne najavo, že si želajú zmeny na politickej scéne: nových ľudí i nový štýl politiky. Strana REM prinajmenšom prvú požiadavku spĺňa, keďže väčšina jej kandidátov nie sú profesionálni či odstupujúci politici.
Francúzsky politológ Dominique Moisi v rozhovore pre agentúru AP uviedol, že parlamentné voľby vo Francúzsku sú rozhodujúce pre konsolidáciu celého Macronovho funkčného obdobia.
Politológ poukázal na to, že keď Macron, bývalý investičný bankár a exminister hospodárstva, oznámil svoju kandidatúru na úrad hlavy štátu, jeho šance boli prakticky nulové. Teraz by sa podľa Moisiho „mohol stať novým De Gaullom, ak uskutoční reformy, ktoré má v pláne“.
Moisi však upozornil, že Macron bude mať v rukách priveľkú moc, čo môže byť riziko vzhľadom na istú mieru autoritárstva, ktorá v jeho osobnosti je. „Ale to je práve to, čo Francúzsko teraz potrebuje,“ poznamenal politológ.
Francúzske parlamentné voľby sú dvojkolové. V každom z 577 volebných obvodov si voliči vyberajú jedného poslanca. Ak kandidát získa viac ako 50 percent hlasov zodpovedajúcich aspoň štvrtine hlasov všetkých oprávnených voličov v danom obvode, druhé kolo sa nekoná. Volebná účasť teda zohráva nezanedbateľnú úlohu.
Do druhého kola však môže postúpiť aj tretí alebo štvrtý kandidát, ak získa aspoň 12,5 percenta hlasov oprávnených voličov.
