Má to Západ za sebou? Časy sa vraj menia

    0
    Vlajka EÚ, ilustračné foto (Autor: TASR)

    Je možné reálne sledovať, že novým hnutiam sa darí získavať hlasy voličov. Pomáha tomu aj skutočnosť, že doterajší vládnuci aktéri na tieto zmeny nedokážu pružne reagovať. Aj napriek tomu, že sa situácia v každej krajine trochu líši, to, čo rezonuje v západnom priestore, je jasné: „Chceme zmenu a zvrhnúť doterajšie establishmentové elity.“ Presne to zaznieva od nesystémových strán a ich podporovateľov, píše Zámec.

    Doteraz prebiehal vznik politických strán tak, že bol úzko spojený s tvarovaním ideológií, ktoré každú politickú stranu unifikujú, pripomenul Zámec. Predtým ľudia hľadali ľudí s podobným presvedčením a svetonázorom s cieľom vytvoriť určitý politický program, s ktorým neskôr vystupovali vo verejnom priestore, a hlavne, čo je dôležité, aby iniciovali vznik politickej strany. Každá strana reprezentovala zvolenú ideológiu.

    Predstava ideálnej ľudskej spoločnosti bola v podstate spätá s každou ideológiou. Komunisti napríklad verili, že po uskutočnení určitých reforiem dospeje spoločenstvo do socialistického štatútu a do komunistického usporiadania. Sociálni demokrati vraj neverili v Marxovu revolučnú teóriu, naopak prostriedky na zmenu videli v reformistických a nerevolučných metódach, ktoré mali skoncovať so sociálnou nespravodlivosťou. Čo sa týka konzervatívcov, tí videli víziu spoločnosti v tradičnom hierarchickom zoskupení, úcte k autoritám a predkom, ekonomickom liberalizme či kresťanských hodnotách.

    Jedným z ďalších dôležitých faktorov bola podla Zámeca studená vojna, ktorá spojila demokratické strany v mnohých krajinách v rámci boja o zadržiavanie komunistickej moci. Celý povojnový politický systém v Taliansku bol založený na tom, že spoločnosť bola rozdelená do štyroch línií. Existovala paradigma ľavice a pravice, náboženská, zahraničnopolitická v kontexte studenej vojny a, tá zo všetkých najdôležitejšia, parlamentná. Podobne to bolo aj v ostatných krajinách, aj tam politické spektrum ovládali dve strany či bloky v snahe spoločne čeliť červenému nebezpečenstvu. „Politický systém v minulom storočí bol previazaný silnou väzbou na politické katechizmy a konsenzus v kontexte studenej vojny a pomenovania spoločného nepriateľa,“ dodal komentátor.

    S príchodom najrôznejších informačných a investigatívnych serverov a celkovým rozvojom internetu a sociálnych sietí sa k obyčajným ľuďom začali dostávať diskreditujúce materiály o vládach, ktorými je dnes doslova zaplavený celý svet. Politické strany, ktoré sa predtým považovali za legitímne a konajúce dobro, majú k blahobytu celej spoločnosti akýsi dvojzmyselný postoj, čo značí nedôveru v politickú reprezentáciu. Mnoho strán tak stratilo svojich priaznivcov a tí ustanovili nové rozloženie politických síl.

    Politika sa odohráva na scéne a za scénou, zdôraznil Zámec. Scéna sú idey, sľuby, ale zákulisie je realita. Verejnosť musí považovať priestor za scénou za legitímny, inak nemôže demokracia fungovať. „Dnes už to nefunguje tak, že podobne zmýšľajúci jedinci vstúpia do mnohohlasného verejného priestoru, v ktorom hlásia svoje ideály, ktoré neskôr môžu alebo nemusia získať podporu ostatných subjektov,“ uviedol s tým, že tento spôsob je dnes na pokraji zrútenia.

    Dnešná spoločnosť je vraj taká zložitá a rozdelená na toľko častí, kde každá háji len svoje záujmy, že neexistuje jazyk, ktorý by dokázal osloviť celok. Treba sa tiež zmieniť o náraste vplyvu korporácií a podnikateľskej sféry na politiku, ktorý dosiahol také rozmery, že je bežné, že korporácie si kupujú politický vplyv strán, financujú ich volebnú kampaň a tým ich vo svojej podstate kontrolujú. „Posledná príčina je zlyhanie ľavice. Po konci studenej vojny sa príval nadšenia z ,víťazstva‘ rozvinul do konceptu konca dejín, ktorý znamenal, že ideologickým víťazom je americká verzia kapitalizmu a liberálnej demokracie,“ doplnil.

    Rozpad politického systému musíme podľa Zámeca sledovať so skepsou, aby sme „neskočili na lep“. Rozpad nám známych štruktúr vedie podľa jeho názoru do nebezpečného neznáma, na ktoré musí ľavica ponúknuť lepšiu alternatívu než nacionálno-pravicový konzervativizmus, ktorý predstavujú súčasní populisti. „Ľavica musí ponúknuť víziu solidárnejšej, transparentnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Reakcia na kritiku seba samého je totiž základom našej spoločnosti a najhlbšou definíciou modernosti a celej euroatlantickej spoločnosti,“ napísal na záver.

    Celý text nájdete na webe Blisty.cz.

    autor: nab

    - Reklama -