Ministerstvo vnútra však má proti tejto požiadavke zásadne nesúhlasné stanovisko. “Navrhované riešenie nemá právny podklad v európskom ani v slovenskom práve,” píše sa v informácii o možnej podpore aktivít mimovládnych organizácií v utečeneckej kríze. Materiál iniciovali predstavitelia Výzvy k ľudskosti, predložilo ho ministerstvo zahraničných vecí. Rezort vnútra tiež uviedol, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý chce na našom území požiadať o azyl, môže tak urobiť počas hraničnej kontroly. V tomto prípade nie je možné odoprieť mu vstup na územie Slovenska, informuje ďalej materiál.
Výhrady voči požiadavke Ligy za ľudské práva však má i ministerstvo zahraničných vecí. Rezort diplomacie doplnil, že existujú štyri druhy víz, pričom každé z týchto víz možno udeliť na základe konkrétnych, vo vízovom kódexe alebo v národnom zákone vymenovaných dôvodov, pričom “humanitárne dôvody nie sú v žiadnej z uvedených noriem ako dôvod udelenia víza uvedené”. “V súčasnosti Slovensko síce vydáva tzv. humanitárne víza, ale ide o národné víza vydávané na základe dožiadania ministerstva vnútra, ktoré svoju žiadosť zdôvodňuje dohodou medzi našou vládou, Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) o humanitárnom transfere utečencov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu,” píše sa v materiáli schválenom vládou. V tomto prípade však o vízum nežiada jednotlivec, ale UNHCR, ktorý posúdi jeho situáciu a označí ho za utečenca. “Na ministerstve sme sa pustili do akejsi úvahy o tom, či by sa predsa len nedali schengenské víza udeľovať, no ukazuje sa, že pre to neexistuje žiadny právny rámec a pohybujeme sa na “mimoprávnej” pôde,” uviedol štátny tajomník rezortu diplomacie Igor Slobodník.
Podľa Ligy za ľudské práva ide o to, aby človek, ktorý chce žiadať napríklad o azyl na Slovensku, by mohol prísť na veľvyslanectvo a dostať vízum z humanitárnych dôvodov napríklad pre tento dôvod. “Tým by sme umožnili prísť na Slovensko tým utečencom, ktorí chcú prísť práve k nám a vybrali si Slovensko ako svoju cieľovú krajinu,” vysvetlila predsedníčka ligy Zuzana Števulová s tým, že by to nemuseli byť len ľudia zo Sýrie či Afganistanu, ale tiež napríklad z Ukrajiny.
HRL však upozorňuje na to, že humanitárne víza právny základ majú, a to vo Vízovom kódexe Spoločenstva, keďže podľa neho je možné udeliť vízum s obmedzenou územnou platnosťou aj z humanitných dôvodov. Hovorí o tom článok 25 a článok 19, odsek štyri Vízového kódexu. “Okrem toho má každá krajina možnosť udeliť aj národné vízum. Práve využitie jednej alebo viacerých foriem týchto víz sa dlhodobo objavuje ako jedna z otázok, resp. návrhov nielen medzi mimovládnymi organizáciami, ale aj na pôde Európskej únie,” vysvetlila pre agentúru SITA. Števulová ďalej uviedla, že viaceré krajiny majú aj tzv. “humanitarian admission program” alebo vydávali humanitárne víza pre príchod určitých skupín ľudí, ktorým chceli pomôcť či už udelením azylu, doplnkovej ochrany či zlúčením rodiny. “Najbližšia krajina s takýmto programom je Rakúsko,” poznamenala.
Liga je toho názoru, že v rámci nastavovania migračnej a azylovej politiky Slovenska a jej riadenia by sa o tejto otázke malo začať hovoriť na pôde zodpovedných rezortov a v dialógu s odborníkmi z občianskej spoločnosti. “Pretože by to mohol byť konkrétny program Slovenska, ktorý by podporoval legálny príchod tých utečencov, ktorým sa táto krajina rozhodne pomôcť. Išlo by najskôr o rodinných príslušníkov občanov a obyvateľov Slovenska pôvodom zo Sýrie, ktorí už na Slovensku dlhodobo žijú a ich rodinní príslušníci sú ohrození vojnou,” vysvetlila Števulová. V prípade nájdenia konsenzu s ministerstvami zahraničných vecí aj vnútra, ako aj ďalšími rezortmi by podľa jej slov mohlo ísť o cielený slovenský program na pomoc utečencom, ktorí by mali záujem k nám prísť a integrovať sa tu. “Uvítame dialóg na túto tému,” uzavrela predsedníčka Ligy za ľudské práva.
