Lubyová upozornila, že táto otázka súvisí aj s priestorovým usporiadaním škôl. “Keď som sa v Bruseli rozprávala s eurokomisárkou Věrou Jourovou, ktorá sa touto tematikou zaoberá, hovorili sme, že segregácia niekedy nie je veľmi šťastný pojem. Na Slovensku totiž máme problémy s dochádzaním detí do iných obcí. A niekedy sa stane, že ak je obec prioritne obývaná rómskou komunitou a je vzdialená od inej obce, tak musíte zvážiť, či majú chodiť do školy vo vlastnej obci, čo bude stopercentne rómska škola a bude považovaná za segregovanú, alebo či majú byť integrovaní medzi majoritu v inej obci,” uviedla ministerka.
Podľa nej teda vzdialenosti medzi obcami môžu viesť k tomu, že školy môžu byť zriaďované v obci, kde komunita žije segregovane, a teda aj škola je segregovaná. “Zároveň treba zdôrazniť, že je to v prvom rade zodpovednosť zriaďovateľov škôl. Starostovia a primátori majú povinnosť zriaďovať tieto školy a rozhodujú o tom, kde bude. Ministerstvo rozhoduje len o tom, či bude zaradená do siete,” ozrejmila Lubyová. Uznala, že rezort nemá možnosti sankcionovať segregáciu, čo by sa malo v budúcnosti v parlamente vyriešiť.
Májový prieskum ombudsmanky bol zameraný na prijatie opatrení zlepšujúcich vzdelávací systém a poukázal na pretrvávajúcu segregáciu a diskrimináciu v školách. Od roku 2014 pritom Slovensko za segregáciu v školách kritizuje aj Európska komisia. Ak sa stav nezlepší, hrozí mu žaloba.
Školská reforma podľa ombudsmanky nepriniesla evidentnú zmenu a ukončenie segregácie, a to aj napriek tomu, že školský zákon ju vyslovene zakazuje. Dôvodom je aj fakt, že jeho porušovanie nie je nijakým spôsobom sankcionované.
S diskrimináciou a segregáciou v školách súvisia viaceré problémy, akými sú napríklad nevhodné diagnostické praktiky, chýbajúce povinné predškolské vzdelávanie či nedostatok pedagogických asistentov.
