Úspechy vo voľbách zaznamenali nové populistické strany.
Víťaznú stranu, známu pod skráteným názvom Harmónia, podporujú prevažne príslušníci početnej ruskej menšiny, ktorá tvorí zhruba štvrtinu obyvateľov dvojmiliónového Lotyšska. Predseda tejto strany Nils Ušakovs je už od roku 2009 starostom metropoly Riga.
Strana zvíťazila i v predošlých voľbách z rokov 2011 a 2014. Ani raz sa jej však nepodarilo zostaviť vládu, pretože ostatné lotyšské strany s ňou odmietli spolupracovať.
Oproti predošlým voľbám si Harmónia pohoršila o jedno kreslo; v parlamente tak bude mať 23 mandátov.
Vo voľbách okrem nej bodovali dve nové strany, ktoré vznikli v uplynulých rokoch a svoj program stavajú na boji proti korupcii a establišmentu, pričom bývajú označované za populistické. Prvou z nich je strana Kto vlastní krajinu? (KPV) vedená bývalým hercom a rozhlasovým moderátorom a súčasným poslancom Artussom Kaiminšom, ktorá skončila na druhom mieste so ziskom 14,3 percenta. Ďalšou je Nová konzervatívna strana (JKP), ktorá sa s 13,6 percentami umiestnila tretia. Na štvrtom mieste skončilo liberálne Hnutie Pre! s 12 percentami hlasov.
Do 100-členného parlamentu sa celkovo prebojovalo sedem strán, ktorým sa podarilo prekonať päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti.
Prepad oproti predošlým voľbám zaznamenali tri strany súčasnej vládnej koalície vedenej premiérom Marisom Kučinskisom, ktoré skončili až na 5.-7. mieste. Najlepšie z nich dopadla Národná aliancia s 11 percentami, potom Únia zelených a farmárov s 9,9 percentami a na poslednom mieste skončila liberálna Nová jednota s 6,7 percentami.
Voľby sprevádza podľa predbežných údajov rekordne nízka – len 54,6 percentná účasť – účasť. K hlasovacím urnám prišlo vôbec najmenej voličov od roku 1991, keď Lotyško vyhlásilo nezávislosť.
Výsledky podľa AP naznačujú, že Lotyšsko čakajú ťažké týždne rokovaní o zostavení možnej vládnej koalície, ktorá by mala prinajmenšom 51 parlamentných kresiel. Ochotu rokovať s víťaznou Harmóniou doposiaľ prejavila len populistická strana KPV.
