Podstatnú časť rokovania podľa Dankových slov venovali prístupu nových štátov do EÚ.
Dodal, že sa tiež zaoberali novými výzvami, ako sú falošné správy či online priestor, ale aj zneužívanie médií a osobných informácií.
„Digitálny priestor bol vytvorený preto, aby ľuďom slúžil, nie preto, aby ničil ich životy. Myslím si, že je to aj jedna z veľkých výziev pre EÚ,” skonštatoval.
Predseda Poslaneckej snemovne českého parlamentu Radek Vondráček poznamenal, že vstup nových krajín do EÚ bude prínosom.
V rokovaniach o vstupe Srbska a Čiernej hory do EÚ sa bude podľa jeho slov pokračovať a aj krajiny S3 sa budú snažiť presvedčiť ostatné štáty v iných formátoch.
Zdôraznil tiež potrebu silnejšieho hlasu národných parlamentov v rámci EÚ.
Predseda rakúskej Národnej rady Wolfgang Sobotka podľa vlastných slov verí, že S3 vyslal jasný signál o potrebe rozšírenia EÚ a o dôležitosti intenzívnejšej spolupráce.
Podobne ako ostatní lídri zdôraznil, že členské krajiny Únie potrebujú Európu, ktorá bude ochraňovať a spájať členské štáty.
Na rokovaní na Bratislavskom hrade sa zúčastnil aj predseda chorvátskeho parlamentu Gordan Jandrokovič, predseda čiernohorského parlamentu Ivan Brajovič a predsedníčka srbského parlamentu Maja Gojkovičová.
Slavkovský formát predstavuje platformu regionálnej spolupráce.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na svojom webe priblížilo, že formát sa zameriava najmä na spoločné projekty troch susediacich krajín – Slovenska, Česka a Rakúska, ale aj na vzájomnú výmenu informácií a koordináciu postojov k aktuálnemu dianiu v Európskej únii.
Od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 má líderstvo v S3 Slovensko.