Legislatívny chaos podľa Zemanovej spôsobuje vyňatie chránených vodohospodárskych oblastí z vodného zákona. “Tým definuje nové povinnosti, ktoré sú iné ako povinnosti a postupy definované v zákone o vodách. Na najvzácnejšie oblasti sa nebudú vzťahovať postupy štátnej vodnej správy, rôznych vyjadrení a povolení. Ministerstvo tvrdí, že sa budú vzťahovať, ale nevieme, ako sa budú v praxi uplatňovať. Samotné správne orgány nebudú vedieť, ako majú reagovať, ako postihovať,” uviedla Zemanová. Práve to podľa nej nahráva špekulantom, pretože bude jednoduchšie robiť to, čo je na hrane zákona, alebo čo je zakázané. Upozornila napríklad na ťažbu štrkopieskov na Žitnom ostrove, ktorá sa môže dostať až k hladine podzemných vôd, a tým ich ohroziť.
Zemanová zároveň dodala, že zákon zbavuje envirorezortu zodpovednosti a kontrolnú činnosť kompletne prenáša na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. “Je absurdné, aby chránené vodohospodárske oblasti nemali nad sebou hlavný zákon, čiže zákon o vodách. Takýto legislatívny postup je nesprávny. Vyzývam pána ministra, aby tento zákon stiahol. Aby nás informoval o tom, v akom stave je Žitný ostrov, kedy dostaneme odpovede o tom, kde a aké znečistenie sa nachádza,” apeluje Zemanová.
Liberáli navrhujú ďalšie zlepšenia kvality pitnej vody. “Predkladáme na najbližšej schôdzi zákon, aby boli odberatelia pitnej vody informovaní o kvalite vody, ktorú pijú. Dvakrát do roka by sa musela robiť analýza, a následne by o nej boli informovaní odberatelia. Vďaka tomuto opatreniu vznikne väčší tlak verejnosti na kvalitu pitnej vody,” uviedol poslanec NR SR Radoslav Pavelka (SaS).
Návrh zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd (Lex Žitný ostrov) má zakázať používať nebezpečné postreky v chránených vodohospodárskych oblastiach. Okrem zákazov zákon určuje aj kompetencie jednotlivých štátnych orgánov v oblasti ochrany vody. Novela má zjednotiť existujúcu právnu úpravu do jedného zákona. Hlavnú úlohu v monitorovaní znečistenia má získať Slovenská inšpekcia životného prostredia. Na tú sa treba obrátiť, ak hrozí znečistenie, a ona potom informuje ostatné orgány. Podľa návrhu zákona je “oprávnená vyžadovať spoluprácu dotknutých orgánov štátnej správy, správcu vodných tokov, poverenej osoby, obce alebo iných právnických alebo fyzických osôb”. Novelu zákona tento týždeň odobril aj Ústavnoprávny výbor NR SR a odporučil jeho schválenie na októbrovom pléne.
Podľa envirorezortu je problematika ťažby štrku v chránených vodohospodárskych oblastiach v Lex Žitný ostrov jasne spracovaná. “V zákone presne a doslova stojí: 'V chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazuje ťažiť nevyhradené nerasty povrchovým spôsobom', pričom štrk je nevyhradený nerast,” uvádza v reakcii hovorca rezortu Tomáš Ferenčák. Dodáva, že aktuálne ešte len prebieha konanie, či sa bude spomínaný zámer, ťažiť štrk na Žitnom ostrove, posudzovať. Toto konanie podľa Ferenčáka prebieha podľa dnes platnej legislatívy, nesúvisí so zákonom Lex Žitný ostrov, keďže ešte nebol schválený parlamentom.
Ministerstvo životného prostredia ďalej tvrdí, že tento návrh zákona vnáša do ochrany chránených vodohospodárskych oblastí poriadok. “Lex Žitný ostrov vnáša jasné pravidlá, na jednom mieste jasne uvádza, kto má aké kompetencie a povinnosti. A čo je ešte dôležitejšie, robí aj nadstavbu. Teda vytvára priestor, aby jednotlivé kontrolné inštitúcie a organizácie mohli postupovať v prípade potreby aj spoločne,” uzatvára Ferenčák.
