Podľa MSF predstavuje summit len „figový list dobrých zámerov“, ktorý má za úlohu všetkých uistiť, že všetko je v poriadku, ale žiadnu veľkú akciu na pomoc tým najohrozenejším ľuďom na svete nepodnikne.
Mnohí však istanbulský summit vidia ako možnosť na ukončenie „najväčšej humanitárnej krízy nášho života“.
Očakáva sa, že sa na ňom zúčastní približne päťtisíc ľudí vrátane osobností politického i obchodného sektora, humanitárnych a neziskových organizácií. Cieľom je „znovu inšpirovať a oživiť oddanosť ľudstvu a všeobecnosti humanitárnych princípov“.
MSF však v summit už úplne oficiálne neveria a vnímajú ho len ako zámienku, ktorá má svetu ukázať, že to s ním medzinárodné spoločenstvo myslí dobre, rozhodne však nedosiahne tie ciele, ktoré si na summite stanoví.
„Už naďalej ani nedúfame, že sa na WHS budú prerokúvať slabiny humanitárnych aktivít a núdzových reakcií, obzvlášť v oblastiach konfliktov alebo počas epidemických situácií,“ uvádza sa vo vyhlásení MSF. Namiesto toho sa totiž WHS len pokúša urobiť z humanitárnej pomoci širšiu agendu bez toho, aby však lipla na povinnostiach a štandardoch štátov dodržiavať ich záväzky.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
MSF sa veľmi ostro vyjadrili na adresu medzinárodnej komunity, ktorá podľa nich absolútne nerešpektuje humanitárne právo vzhľadom na to, koľko nemocníc MSF sa stalo terčom útokov zo všetkých strán konfliktov. MSF ani neverí, že by sa diskutujúci na summite k tejto téme vôbec dostali.
„Vzhľadom na pokračujúce šokujúce porušovanie medzinárodných humanitárnych zákonov a utečeneckých práv budú účastníci WHS prinútení dosiahnuť konsens ohľadom nešpecifikovaných, dobrých zámerov v snahe ,splniť normy‘ a ,ukončiť potreby‘,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení. „Zo summitu sa stal figový list dobrých zámerov, ktorý umožňuje, aby sa tieto systémové narušenia, navyše zo strany štátov, úplne ignorovali.“
MSF vidia problém predovšetkým v tom, že k tomuto konsensu sa budú musieť zaviazať všetci účastníci, teda neziskové organizácie, štáty, organizácie OSN a mnohí ďalší, čím sa minimalizuje zodpovednosť vlád jednotlivých krajín za ich dodržiavanie. Navyše pôjde o úplne nezáväzné vyhlásenia.
Podľa MSF totiž tieto vyhlásenia nijako neriešia situáciu, ktorej je organizácia vystavená v Sýrii, Afganistane, Jemene či napríklad Južnom Sudáne, ani nijako nepomôžu utečencom, ktorí sú v Grécku, Turecku, Macedónsku či Austrálii. WHS považujú takmer za pokrytecký a predovšetkým nefunkčný.
Napriek tomu OSN minulý týždeň prijala rezolúciu, ktorej cieľom je ochrániť nemocnice a ich pracovníkov pred nebezpečenstvom, ktoré vyplýva z množiacich sa útokov na zdravotnícke zariadenia. Učinila tak potom, keď sa nemocnica v Aleppe stala terčom náletov, pri ktorých zahynulo 55 ľudí.
