Le Penová, Wilders? Kdeže, prielom krajnej pravice vraj príde niekde úplne inde

    0
    Marine Le Penová (Autor: TASR)
    Najbližšie ku skutočnej moci má zrejme Marine Le Penová. Prakticky všetky prieskumy jej predpovedajú postup do druhého kola prezidentských volieb a jasné vedenie v prvom kole.
     
    Lenže má to háčik – očakáva sa, že nech bude s Le Penovou v druhom kole ktokoľvek, porazí ju.
     
    Opakoval by sa tak nielen prípad jej otca, ktorý pred pätnástimi rokmi nečakane vstúpil do finálneho súboja a umožnil tým neobľúbenému prezidentovi Chiracovi hladko zvíťaziť a získať druhé volebné obdobie, ale tiež prípad úplne nedávny, ktorý Národný front zažil už s Marine Le Penovou.
     
    Na sklonku roku 2014 vyhrala v regionálnych voľbách v rade obvodov prvé kolo, ale prehrala všade druhé kolo a k moci sa nedostala ani v jednom regióne. Podobný osud sa očakáva aj v prípade prezidentských volieb, píše Varyš.
     
    Pri všetkých pragmatických posunoch do mainstreamu a rastúceho hnevu francúzskych voličov je rodina Le Penových stále braná ako väčšie zlo.
     
    Navyše šance Le Penovej zoslabli, keď sa kandidátom tradičnej pravice stal expremiér Francois Fillon. Teda muž, ktorého názory na islam sa od tých jej nelíšia prakticky v ničom a ktorý má podobne ako ona ústretový vzťah k Rusku. Budú tak bojovať o rovnakého voliča.
     
    Keby sa napriek všetkému Le Penová francúzskou prezidentkou tento rok na jar stala, bola by to veľká revolúcia. Ale nemala by to ľahké. Hlava štátu je závislá od väčšiny v parlamente, a že by sa Národný front, ktorý má dnes v 577-člennej snemovni obyčajnú jednu poslankyňu, dokázal vo väčšinovom systéme masívne presadiť, je nereálne.
     
    Le Penová by tak musela pristupovať na celý rad kompromisov, upozorňuje Varyš.
     
    Podobne vraj hrozí Pyrrhovo víťazstvo holandskému lídrovi Geertovi Wildersovi. Jeho Strana pre slobodu veľmi pravdepodobne marcové parlamentné voľby vyhrá, ale koaličnú vládu takmer určite nezostaví, lebo sa voči nemu všetky ostatné partaje stavajú odmietavo. Wildersovi tak nezostane než naďalej sedieť v opozícii, podotýka Varyš.
     
    Šéfka AfD Frauke Petryová doviedla svoju stranu k nebývalým výsledkom. Partaj už je zastúpená v 10 zo 16 krajinských snemov, tento rok na jar dobyje brány ďalších troch a na jeseň konečne vstúpi do Bundestagu.
     
    O podiel na moci však nepôjde – AfD je všade ostrakizovaná ako nesystémová opozícia, a dokonca aj postkomunistická Die Linke sa berie ako prijateľnejšia. Navyše, ak dosiahne AfD vo federálnych voľbách viac ako 15 % hlasov, bude to prekvapenie.
     
    Jediný z účastníkov konferencie spomínaných strán v Koblenzi, ktorý sa môže tváriť naozaj spokojne, bol Harald Vilimsky z rakúskej FPÖ.
     
    Ich kandidát na prezidenta Norbert Hofer sa vlani len o vlások nestal hlavou štátu, Slobodní smerujú k jasnému víťazstvu v parlamentných voľbách a na rozdiel od ich európskych súputníkov sa od Slobodných ostatné rakúske strany odťahujú len verbálne.
     
    V skutočnosti sa predháňajú, kto s nimi urobí koalíciu skôr, podotýka Varyš.
    - Reklama -