Lajčák sa stretne s ministrom Gajdošom. Dôvodom sú vyjadrenia SNS k spolupráci s USA

6.3.2019 19:00

Šéf slovenskej diplomacie zároveň podčiarkol, že Slovensko je suverénny štát, ktorému nikto nemôže nanútiť niečo, čo samo nechce.

Lajčák sa stretne s ministrom Gajdošom. Dôvodom sú vyjadrenia SNS k spolupráci s USA
Foto: SITA
Popis: Peter Gajdoš

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) sa stretne s ministrom obrany Petrom Gajdošom (SNS) a tímami, ktoré v mene rezortov obrany a diplomacie rokujú o obrannej spolupráci s USA. "Zachytil som viaceré vyhlásenia SNS, preto som inicioval stretnutie," povedal pred stredajším rokovaním vlády.

"Predtým, ako si sadneme, to nebudem verejne komentovať. Ja stále vychádzam z toho, že programové vyhlásenie vlády platí a že všetci poslanci Národnej rady (NR) SR nezabudli, že Slovensko je členským štátom NATO," zdôraznil Lajčák, ktorý podľa svojich slov nechce pridávať do mediálnych špekulácií o amerických vojskách na Slovensku. "Niekto musí v tejto krajine zostať triezvy, napriek tomu, že sa blížia prezidentské voľby," poznamenal.

JUDr. Miroslav Lajčák

  • BPP
  • minister zahraničných vecí a európskych záležitostí

Šéf slovenskej diplomacie zároveň podčiarkol, že Slovensko je suverénny štát, ktorému nikto nemôže nanútiť niečo, čo samo nechce. "V tomto duchu vedieme aj rokovania o obrannej spolupráci," skonštatoval. Pripomenul tiež, že dohodnutý text bude predložený do medzirezortného pripomienkového konania, na vládu a potom do NR SR. "Ak niekto hovorí, že sa tu vedú nejaké rokovania za chrbtom, tak buď nevie o čom hovorí, alebo vie, a v tom prípade klame," vyjadril sa minister, ktorý sa zároveň pýta, či Maďarsko, ktoré už rokovania o dohode úspešne ukončilo, nie je suverénny štát.

Na obrannú spoluprácu sa chce Gajdoša pýtať aj predsedníčka parlamentného zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová (Most-Híd). V stredu doručila do NR SR interpeláciu. Rovnako ako Lajčák pripomína programové vyhlásenie vlády. Poukázala na to, že tieto dohody schválili v Bulharsku, Rumunsku a Poľsku, v procese je jej schválenie v Maďarsku. V prípade odmietanie takejto vojenskej pomoci v rámci kolektívnej obrany spojencov by to považovala nielen za porušenie programového vyhlásenia vlády, ale aj poškodzovanie základných bezpečnostných záujmov Slovenska.

Ministerstvo obrany pripomína, že pre takúto spoluprácu treba právny rámec. "V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že pre uvedenú spoluprácu je nevyhnutné disponovať právnym rámcom (dohodou), za ktorý zodpovedá Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. V tomto prípade nejde o peniaze v rámci NATO, ale o zdroje z programu s názvom Európska iniciatíva odstrašenia Spojených štátov amerických. Ide teda o možnú bilaterálnu spoluprácu," povedala hovorkyňa rezortu Danka Capáková.

Slovensko si podľa jej slov plní svoje povinnosti v rámci štruktúr NATO. "V tomto konkrétnom prípade nikto nemá mandát tejto vlády, vpustiť na naše územie iné vojská akejkoľvek armády. Slovenská republika je suverénnym štátom, ktorého predstavitelia si musia ctiť platnú legislatívu, a to očakávame aj od iných štátov, ktoré majú záujem s nami spolupracovať," zdôraznila.

Dohoda o obrannej spolupráci (DCA) s USA umožní rozšírenú obrannú spoluprácu medzi Slovenskom a USA. Je zároveň podmienkou finančného príspevku USA na modernizáciu leteckých základní Sliač a Kuchyňa vo výške 46 miliónov USD v rámci takzvanej Európskej iniciatívy odstrašenia (European Deterrence Initiative – EDI). To kritizoval podpredseda SNS Jaroslav Paška.

"SNS podporuje zdržanlivý postoj Ministerstva obrany SR voči podnetom a iniciatívam USA, ktoré si prostredníctvom projektov niekoľkomiliardovej, Kongresom schválenej vojenskej pomoci určenej pre štáty situované na východnej hranici NATO, začínajú postupne rozmiestňovať (na základe bilaterálnych dohôd) vlastné vojenské technologické a logistické bázy v tejto časti Európy," povedal. O podozrení, že Slovensko rokuje s USA o rozmiestnení amerických vojsk na svojom území, hovoril aj prezidentský kandidát Eduard Chmelár.

Európsku iniciatívu odstrašenia prvýkrát predstavil v roku 2016 vtedajší prezident USA Barack Obama na samite NATO vo Varšave. V rámci samitu bola pomoc ponúknutá najmä krajinám tzv. východného krídla Aliancie. Iniciatívu podporil aj súčasný prezident USA Donald Trump, ktorý schválil návrh jej rozpočtu na fiškálny rok 2018 pre viaceré členské krajiny NATO.

Podobné ponuky zo strany USA boli okrem SR, Islandu a Nórska, ponúknuté aj Maďarsku, Lotyšsku, Estónsku, Rumunsku, Malte či Luxembursku a Bulharsku. Letisko Sliač bolo už aj v minulosti modernizované s podporou finančných prostriedkov NATO.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Most a SMK pôjdu do volieb spoločne. Stačí im prekonať päťpercentný prah

11:07 Most a SMK pôjdu do volieb spoločne. Stačí im prekonať päťpercentný prah

Strany Most-Híd, MKDSZ-MKDA a SMK sa dohodli, že do budúcoročných parlamentných volieb pôjdu na kand…