“Mám pocit, že som bol obraný o občianske právo na prístup k informáciám,“ uviedol Lajčák pred stredajším rokovaním vlády. Dúfa zároveň, že prezidentka Zuzana Čaputová bude novelu zákona vetovať.
Predĺženie moratória bolo podľa Lajčáka krátkozrakým politickým riešením, ktoré znižuje prestíž SR.
„Faktom je to, že dlhšie obdobie zákazu zverejňovania prieskumov majú len Kamerun a Tunisko, čo znamená, že sa dostávame do skupiny, v ktorej asi nechceme byť,” povedal Lajčák.
Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) pred rokovaním vlády tiež zopakoval výhrady k 50-dňovému moratóriu.
“Chcel by som, aby Slovensko bolo na prvých priečkach v iných rebríčkoch, a nie spolu s Kamerunom a Tuniskom v prípade krajín s najdlhšie trvajúcimi moratóriami na predvolebné prieskumy.
Za veľmi zlé rozhodnutie to považuje aj minister spravodlivosti SR Gábor Gál (Most-Híd).
“Podľa mňa ten zákon naráža aj na ústavu, každý má právo na informácie, obmedzenia musia byť len v najnutnejšej miere a nemôže ísť o 50-dňovú lehotu,” zdôraznil.
Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS) si naopak myslí, že 50-dňové moratórium je v poriadku, voliči sa podľa môžu kvalifikovanejšie rozhodnúť.
“Musíme sa vrátiť k tomu, aby sa voliči rozhodovali podľa volebných programov, nie podľa prieskumov a pohybujúcich sa percent, ktoré predkladajú prieskumy,“ uviedla.
Štátny tajomník Ministerstva vnútra (MV) SR Michal Bagačka (Smer-SD) si myslí, že časový priestor moratória mohol byť kratší, rozhodnutie poslancov NR SR berie ako realitu.
“Boli argumenty pre a proti, napokon sa prijalo toto uznesenie, ja to rešpektujem,“ uviedol.
Poslanci Národnej rady SR v pondelok (28. 10.) odobrili predĺženie moratória na prieskumy zo 14 na 50 dní pred voľbami. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.
