Podľa Lajčáka by bolo nešťastné, keby sa reakcia medzinárodného spoločenstva zredukovala len na to, ktorá krajina vyhostila koľko ruských diplomatov. „Nie sú to preteky. Sme zodpovední a uvážliví. Nikto nemôže povedať, že nie sme solidárni a nikto nemôže povedať, že nekonáme. To, že niekto pristupuje k inej dynamike, my nikomu nezávidíme ani nevyčítame. Komunikujeme s našimi partnermi a som presvedčený, že máme čisté svedomie a pred nikým sa nemusíme vyviňovať,” uviedol minister pre HN.
Vysvetlil, že Slovensko vyjadrilo solidaritu tým, že útok jednoznačne odsúdilo a jeho predstavitelia sa podpísali pod stanoviská Európskej únie aj NATO, pričom tieto opatrenia aj vyhlásenia boli prijaté jednomyseľne. „Dodatočnú požiadavku na to, aby sa zvážila aj možnosť vypovedať, berieme vážne a analyzujeme ju,” ozrejmil šéf slovenskej diplomacie s tým, že ide o otvorenú záležitosť a ešte stále prebieha skúmanie látky, ktorou sa útočilo, na pôde medzinárodnej organizácie pre zákaz chemických látok, a tiež ďalšie vyšetrovania.
Ako prvý krok si Slovensko predvolalo ruského veľvyslanca a následne sa vláda stotožnila s odporúčaním Lajčáka a Slovensko povolalo svojho veľvyslanca z Moskvy na konzultácie. Podľa ministra si pritom treba uvedomiť, že ide o závažný akt. „Netreba to podceňovať. Slovensko nemá častú prax toho, aby sme k takýmto krokom siahali. Je to výnimočné a vo vzťahu k Ruskej federácii to robíme prvýkrát,” zdôraznil.
Lajčák vysvetlil, že povolanie diplomata na konzultácie je v diplomatickom registri vnímané ako veľmi vážny nástroj, ide o diplomatický inštrument, ku ktorému vlády siahajú v situácii, keď chcú vyjadriť nespokojnosť so stavom vzťahov. Sila tohto kroku je podľa ministra v geste. “Vyhostenie diplomata je úder päsťou a povolanie veľvyslanca je zdvihnutý prst,” priblížil.
