Ako uvádza Chmelár, za hlasovalo v parlamente 115 poslancov zo 126, proti hlasovali len traja poslanci z OĽaNO. Z hľadiska historických súvislostí je toto podľa neho neprijateľné. Chmelár vyzýva občanov, aby si mená týchto „vinníkov“ zapamätali.
Lokaji militarizmu
„Po štvrťstoročí od odchodu posledného sovietskeho vojaka sme si sem nepoučení vlastnými dejinami pozvali ďalších cudzích vojakov,“ vysvetľuje aktivista. Spomína na rok 1968, keď československý parlament schválil „dočasný pobyt sovietskych vojakov na území ČSSR“. Vtedy sa proti postavili len štyria poslanci Národného zhromaždenia. No teraz sa ich už toľko nenašlo.
Chmelár pripomína Ľudovíta Štúra, ktorý vyhlásil, že pre národ sú dejiny tým, čím pre človeka svedomie. „Svedomie slovenských poslancov je ako lacná prostitútka stojaca na kraji diaľnice,“ okomentoval rozhodnutie poslancov. V ich kritike však ešte pritvrdil. Nazval ich totiž aj lokajmi militarizmu, ktorí sú mentálnymi dedičmi normalizácie. Podľa neho tento deň vstúpi do dejín ako deň hanby a raz sa naše deti a vnuci budú o ňom učiť. A dôsledky týchto rozhodnutí budeme podľa neho pociťovať ešte veľmi dlho.
