“Tým, čo budú oslavovať, urezať hlavy!” Správu zhruba takéhoto znenia rozšírili bojovníci Islamského štátu. Kurdi si však svoje oslavy nového roku Newroz nedajú vziať a na tieto hrozby zvysoka kašlú. Všade v horách organizujú rodiny pikniky, ľudia posedávajú či tancujú okolo ohňov. Parlamentné listy sa okrem iného zúčastnili obrovskej slávnosti pri utečeneckom tábore Domiz neďaleko miliónového mesta Dahuk.
Pri ohňoch v horách
Dahuk je obklopený horami pozdĺž rieky Tigris. Práve do hôr sa počas Newrozu, keď sa podľa legendy oslavuje oslobodenie Kurdov spod tyranie, vydávajú miestni obyvatelia, aby si užili sviatky. Podľa kurdského letopočtu žijeme totiž v roku 2628. Mierime aj k jednému z vrcholkov, odkiaľ zhruba každých päťdesiat metrov svietia do ďaleka ohne. Okolo nich posedávajú rodiny alebo skupinky mladíkov. Každý je vítaný. Pri najväčšom sedí s kamarátmi aj 24-ročný študent poľnohospodárstva a lesníctva Karvan Faraj Saadollah.
“Sme moslimovia a tento sviatok je o našich kurdských koreňoch. V týchto dňoch bojujeme proti Islamskému štátu, čo dosť sťažuje naše životy. Život Kurdov je však o neustálom boji. Pred rokmi tu vládol Saddám Husajn. Bol som malý, ale vedel som, že je nebezpečenstvom. Teraz je tu Islamský štát. Nemáme strach, lebo za nás bojujú jednotky pešmerga. Boh nám dal česť a sebadôveru. Oni nie sú moslimovia, sú teroristi, ktorí bojujú v mene smrti. Život je ale krásny, takže zvíťazíme,” hovorí ako profesionálny rečník. Podľa neho je väčším nebezpečenstvom než Islamský štát globálne otepľovanie.
V tábore na korze
Na druhý deň ideme okolo bývalých luxusných víl dôstojníkov diktátora Husajna do utečeneckého tábora Domiz. Vybudovali ho v roku 2012 a v jeho dvanástich štvrtiach by malo byť ubytovaných necelých šesťdesiattisíc Kurdov prevažne zo Sýrie. Na hlavnej ceste sa prechádzajú stovky ľudí, väčšina vo sviatočnom, niektorí v uniformách. Mnohí z nich nesú červeno-bielo-zelenú vlajku, z ktorej svieti slniečko. Zástavu irackého Kurdistanu. Po bokoch ulice stoja improvizované reštaurácie, obchody, ale aj jedna galéria s obrazmi miestneho prezidenta Masúda Barzáního a jeho otca, nacionalistického vodcu Mustafu Barzáního.
Obrazy na predaj si prezerá v uniforme, baretke a s červenou “Palestínou” okolo krku Seyid Zeravany. Predvčerom sa vrátil z frontu, kde bojuje s dvoma bratmi. On odišiel do tábora za príbuznými, oni museli zostať. Oslavy Newrozu sú totiž síce radostnou udalosťou, ale na druhej strane predstavujú značné bezpečnostné riziko, že medzi oslavujúcich preniknú teroristi. Preto sú kontroly zosilnené a hranice so Sýriou by mali byť uzavreté. “Bratia na fronte Newroz oslavujú vnútorne v duši. Kurdi, ktorí žijú všade vo svete, bojujú alebo oslavujú, majú v duši svetlo. Náš oheň nás spája a už nás nikto nezastaví, aby sme si vybojovali slobodu. Kým ich neporazíme, neprestaneme bojovať,” hovorí muž s vytetovaným hadom na chrbte ruky. “Ten had je veľmi nebezpečný,” varuje s urputným výrazom v tvári, ktorý sa po chvíli pretiahne do úsmevu.
V davoch na lúkach
Neďaleko od oploteného tábora na lúke vyrástlo improvizované pódium, je tu hlava na hlave. Medzi mužmi s hrdo vztýčenými hlavami pobehujú deti, ktoré onedlho v prachu a mlákach získajú prírodné maskovanie. Na pódiu miestne krásavice spievajú a recitujú básne, muži nešetria plamennými prejavmi, mladí tancujú. Slová ako Kurdistan či Rojava sa stále opakujú. Vzduchom sa nesie tiahle tililili… Ide o výkrik ženy, ktorá prekračuje prah do spálne ku svadobnej noci, ale tu má dosť posunutý význam. Kurdky, ktoré bojujú v ženských obranných jednotkách, tak výsmešne vyzývajú nepriateľa v zmysle: “Tak sa len ukážte, či ste chlapi.”
Podľa oficiálnych správ by mal onedlho začať delostrelecký útok samohybnými húfnicami na mesto Mosul, ktorého okrajové štvrte ležia len pár desiatok kilometrov odtiaľto. Z vyvýšených miest ich dokonca vidno, ako aj kľúčovú priehradu, o ktorú sa v auguste 2014 viedli tvrdé boje; až ju nakoniec kurdské ozbrojené milície, takzvaní pešmergovia, získali späť. Keby sa totiž najväčšiu nádrž v Iraku, ktorá je aj tak v dosť zlom stave, podarilo islamským radikálom narušiť, zničilo by to dve tretiny mesta. V kedysi takmer dvojmiliónovom Mosule totiž žije stále obrovské množstvo civilistov. Je vidieť, že na oslavách Newrozu všetci zmýšľajú rovnako: “Je potrebné vyhladiť tie netvory, čo vraždia civilistov po celom svete!”
