Pobaltské krajiny (Estónsko, Lotyšsko a Litva) berú ruskú hrozbu vážne, pretože ju majú takmer za humnami, a to isté sa dá povedať o Poľsku, ktoré má s Ruskom veľa trpkých skúseností.
Grécko sa snaží o zlepšenie vzťahov s Ruskom, pretože aj vďaka vzájomnej vzdialenosti nevníma veľkého suseda na východe EÚ ako vážnu hrozbu. O Taliansku a Cypre sa vraj dá povedať takmer to isté. Rusko síce šíri dezinformácie a snaží sa ovplyvňovať dianie v európskych krajinách, ale think tank si povzdychol, že touto trojicou to ani nepohne.
S obavami vraj hľadí na Rusko Fínsko, Švédsko a Dánsko. Potom sú tu však údajne dve krajiny, ktoré využívajú proruské postoje na domácej politickej scéne. Podľa think tanku ide o Slovensko a predovšetkým o Maďarsko, ktoré je tým preslávené.
Ostražitý postoj voči Rusku si zachovávala Veľká Británia, ale táto krajina odchádza z EÚ. Think tank si preto kladie otázku, ktorá z krajín EÚ nájde silu čeliť Rusku. „Ak v tohtoročných jesenných voľbách v Nemecku zvíťazí ľavicová koalícia, dá sa očakávať, že nemecká vláda sa bude správať ešte menej dôrazne ako doteraz,“ usudzuje spolok.
Francúzsko má s Ruskom solídne vzťahy, ale do druhého kola prezidentských volieb postúpil aj Emmanuel Macron, ktorý sa podľa všetkého stavia k Rusku opatrne. Keby protiruský hlas nepozdvihlo Francúzsko, môže to urobiť už len spomínané Poľsko. Aj v tom však think tank vidí jeden háčik. Súčasná poľská vláda sa vraj správa tak, že by len ťažko našla partnera v obrane EÚ proti akciám Ruska.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
