Ako jeden z dôkazov svojho tvrdenia uvádza Hiro konflikt v Sýrii, kde sa upevňuje postavenie Ruska a Američanom sa nepodarilo zvrhnúť režim sýrskeho prezidenta Baššára Asada. „A to je len jeden z mnohých podobných signálov. Pozrime sa aj na smelé plány Číny, ktorá zriadila Ázijskú banku pre investície do infraštruktúry (AIIB) a usiluje sa v rámci mamutieho projektu o dopravné prepojenie s krajinami Ázie a Európy. Ukazuje sa, že kedysi vládnuca ekonomická sila USA v medzinárodnom meradle slabne.“
Hiro sa ďalej vracia k mierovej dohode medzi Moskvou a Washingtonom o prímerí v Sýrii. „Dohoda je síce aktuálne v troskách, ale aj napriek tomu má jeden zásadný aspekt. Prvýkrát od pádu ZSSR sa Rusku podarilo v oblasti diplomacie dostať na úroveň vplyvu Sovietskeho zväzu. Ako poznamenal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, dohoda je začiatkom nových vzťahov s USA. Vojenský zásah Kremľa v Sýrii bude mať skutočne multiplikačný efekt, vďaka ktorému Moskva len získa.“
„Putin získal vďaka svojej obmedzenej intervencii v Sýrii väčší vplyv na rozhodovanie o budúcnosti Blízkeho východu, a navyše tak odvrátil medzinárodnú pozornosť od Krymu a krízy na Ukrajine. Okrem toho sa ruskému prezidentovi podarilo vyvrátiť tvrdenie Obamu, že Rusko predstavuje iba regionálnu mocnosť. Príjemným bonusom je pre Putina jeho vysoká popularita medzi ruským obyvateľstvom, ktorá v jednej chvíli dosiahla viac ako 89 %.“
Hiro ďalej poukazuje na politické a hospodárske zbližovanie Ruska s Čínou. „Počas minuloročnej návštevy Putina v Číne sa uzavrelo 58 dohôd v hodnote 50 miliárd dolárov. Okrem toho bude Gazprom dodávať Číne najbližších tridsať rokov zemný plyn, za čo ruská strana inkasuje spolu 400 miliárd dolárov. Obaja prezidenti potom vyzvali na spoluprácu medzi štátnymi tlačovými agentúrami v snahe zvýšiť vplyv oboch krajín na medzinárodné dianie.“
Kým spolupráca medzi Ruskom a Čínou narastá, Američania sa, naopak, snažili vplyv Číny v Ázii potlačiť. „V roku 2010 začal robiť prezident Obama kroky, ktoré mali viesť k obmedzeniu vplyvu Číny v Ázii. To sa však nestalo a Peking odvtedy prezentoval niekoľko veľkolepých projektov. Okrem iného išlo o zriadenie už spomínanej AIIB. Washington sa pokúšal apelovať na západné krajiny, aby sa na vzniku tejto banky nepodieľali, ale neuspel a Veľká Británia, Francúzsko aj Nemecko patria medzi zakladajúcich členov.“
„Zatiaľ čo spojenectvo medzi Veľkou Britániou, Rakúskom, Ruskom a Pruskom po roku 1815 rozhodlo o tom, že by žiadna európska krajina nemala byť taká silná ako Francúzsko za Napoleona, Rusko a Čína sa usilujú o to isté s ohľadom na Spojené štáty. Spojené štáty mali medzi rokmi 1992 až 2008 fakticky neobmedzenú moc. Vzhľadom na zlyhania v Iraku a Afganistane sa však v lete 2008, keď Rusko vstúpilo do Gruzínska, zmohla Bushova administratíva len na slovnú kritiku. Dá sa preto povedať, že sa nachádzame v deviatom roku multipolárneho sveta,“ píše Hiro.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
