O budúcom vedení CDU sa rozhodne zrejme na zjazde strany, ktorého dejiskom bude začiatkom decembra severonemecký Hamburg.
Potenciálnych Merkelovej nástupcov je hneď niekoľko.
Dobré šance sa dávajú medzičasom 62-ročnému Friedrichovi Merzovi, ktorý v roku 2002 opustil vedenie frakcie strany práve pod tlakom Merkelovej. Predstaviteľ konzervatívneho krídla strany, finančný expert sa po vnútrostraníckej prehre stiahol z politickej scény a pôsobil ako právnik. Niektorí opoziční politici mu práve odchod z CDU teraz pripomínajú.
Podobne ako Merz oznámila svoju kandidatúru už v pondelok aj súčasná generálna tajomníčka CDU Annegret Krampová-Karenbauerová (56). Mnohí v strane dávajú najväčšie šance na úspech práve jej. Niekdajšia sárska krajinská premiérka je považovaná aj za favoritku samotnej Merkelovej. Matka troch dospelých detí si však v uplynulých mesiacoch získala množstvo sympatií aj v radoch členskej základne strany.
Ambiciózny minister zdravotníctva Jens Spahn (38) sa v uplynulých rokoch vyprofiloval ako konzervatívny kritik spolkovej kancelárky. Nie všetci stranícki kolegovia mu však už odpustili niektoré výroky o utečeneckej kríze, ktoré viedli k silnej polarizácii názorov. Muž, ktorý je síce vekom mladý, avšak rozhodne nie nováčikom na politickej scéne, veď je členom parlamentu od roku 2002, je silný v oblasti vecného politizovania.
Pre Wolfganga Schäubleho (76), predsedu Spolkového snemu (Bundestagu), exministra vnútra a financií v spolkových vládach kancelárky Angely Merkelovej by post spolkového kancelára znamenal akúsi korunováciu jeho dlhotrvajúcej politickej dráhy. Súčasne by to bolo aj akési oneskorené zadosťučinenie za plané nádeje na funkciu šéfa spolkovej vlády, ktoré Schäublemu robil svojho času dlhoročný líder CDU Helmut Kohl. Muž, ktorý je dobre známy aj za hranicami spolkovej republiky, by mohol profitovať zo situácie, v ktorej by základňa CDU dosiahla odstúpenie Merkelovej aj z funkcie kancelárky, a Schäubleho by v tejto pozícii privítali koaliční partneri zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).
Daniel Günther (45), ktorý ako krajinský premiér riadi v Šlezvicku-Holštajnsku tzv. jamajskú koalíciu, sa síce v kuloároch spomínal medzi potenciálnymi nástupcami, osobne však už v pondelok dal najavo, že nemá v úmysle kandidovať za Merkelovej nástupcu. Je možné, že reálne zvážil svoje minimálne šance získať širokú podporu členskej základne strany ako predstaviteľ centristickej alebo dokonca stredoľavej politiky.
Predseda najsilnejšej krajinskej organizácie CDU zo Severného Porýnia-Vestfálska a tamojší krajinský premiér Armin Laschet (57), ktorý je jedným z podpredsedov spolkovej CDU, by s určitosťou mohol oznámiť svoju kandidatúru, avšak nebude prekvapením, ak sa tak nestane. Laschet je na spolkovej úrovni považovaný za Merkelovej lojálneho spojenca.
Nový predseda alebo predsedníčka CDU vzíde z tajnej voľby delegátov decembrového zjazdu. Na zvolenie bude pri nej potrebný zisk väčšiny odovzdaných platných hlasov. V prípade, že nikto z kandidátov nedosiahne v prvom kole potrebnú väčšinu viac ako 50 percent hlasov, rozhodne sa v druhom rozhodujúcom kole medzi dvoma najúspešnejšími z prvého kola.
