“Voľby do EP sa konajú tento rok medzi 23. a 26. májom; závisí to od zvyklostí tej-ktorej krajiny. Napríklad v Holandsku sa volí už vo štvrtok, Íri hlasujú v piatok, my hlasujeme v sobotu 25. mája a väčšina krajín bude hlasovať v nedeľu. Zaujímavosťou teda je, že hoci budeme hlasovať v sobotu, oficiálne by sa výsledky volieb mali zverejňovať až v momente, keď sa uzatvorí volebná miestnosť v poslednom členskom štáte, a to je Taliansko o 23.00 h večer v nedeľu,” konštatovala Soňa Mellak.
Ak by brexit nenastal, Slovensko bude zastupovať 13 poslancov
Na voľbách sa môžu zúčastniť Slováci, ktorí dovŕšili 18 rokov a majú hlasovacie právo, pričom kandidáti musia mať minimálne 21 rokov. Voliči na Slovensku si budú vyberať z 31 politických strán a hnutí, ktoré kandidujú vo voľbách. Slovensko bude reprezentovať v nasledujúcom päťročnom období 13, respektíve 14 poslancov Európskeho parlamentu.
“Hovorím preto 13, respektíve 14, pretože to závisí od toho, ako sa bude vyvíjať brexit. To znamená negociácie o prípadnom odchode Veľkej Británie z EÚ,” uviedol pre TASR Dionýz Hochel, ktorý je v súčasnosti poverený riadením Kancelárie EP na Slovensku.
Ak by brexit nenastal, Slovensko bude zastupovať 13 poslancov. V opačnom prípade podľa rozhodnutia Európskej rady si najneskôr po 31. októbri začne uplatňovať mandát 14. poslanec.
Preferenčné hlasy môže dať volič dvom kandidátom
Na predĺžení lehoty do konca októbra sa dohodli lídri EÚ na mimoriadnom summite v apríli. V prípade, že obe strany ratifikujú dohodu o vystúpení skôr, vystúpi Británia z EÚ v prvý deň nasledujúceho mesiaca.
“Občania Slovenska majú možnosť nielen voliť svojich kandidátov v rámci politických strán, ale aj krúžkovať. Odporúčam tento inštitút krúžkovania, keďže sa už osvedčil v predchádzajúcich troch voľbách do EP, keď sa dokázali kandidáti aj prekrúžkovaním dostať do EP. Strana musí splniť isté podmienky a teda päťpercentné kvórum,” upozornil Hochel.
Zároveň pripomenul, že na základe popularity sa môžu tieto poradia zamiešať práve občianskou participáciou – krúžkovaním. V prípade, že voliči nevyužijú štatút krúžkovania, tak hlasujú za kandidátov príslušnej nimi vybranej strany v poradí, ktoré navrhol politický subjekt na kandidátnej listine.
Preferenčné hlasy môže dať volič maximálne dvom kandidátom. Ak dá prednostný hlas viac ako dvom, hlasovací lístok sa počíta v prospech strany, respektíve hnutia, no prednostné hlasy sú neplatné.
Kandidáti získajú mandáty pridelené strane na základe toho, v akom poradí sú uvedení na hlasovacom lístku.
Pri rovnakom počte preferenčných hlasov rozhoduje poradie na hlasovacom lístku
“Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal aspoň tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu,” uvádza sa v zákone.
Ak túto podmienku splnia viacerí kandidáti, do EP sa dostanú tí, ktorí získajú najväčší počet prednostných hlasov v počte mandátov, ktoré má strana k dispozícii.
Pri rovnakom počte preferenčných hlasov rozhoduje poradie na hlasovacom lístku.
Slováci si budú voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu v sobotu 25. mája.
Hlasovacie právo majú slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného členského štátu, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Poslanci sú volení na päťročné volebné obdobie.
