Krúpa: Vojaci, ktorí sa vrátili z bojov po boku proruských separatistov sú oveľa väčším rizikom ako migranti

15.11.2018 0:00

ROZHOVOR Začiatkom týždňa vyšla informácia, že NAKA obvinila prvého Slováka za bojovanie na strane ruských separatistov v Donbase. Ako na to reaguje bezpečnostný analytik? Je reálnou hrozbou pre Slovensko? Odpovedal nám bezpečnostný analytik Juraj Krúpa.

Krúpa: Vojaci, ktorí sa vrátili z bojov po boku proruských separatistov sú oveľa väčším rizikom ako migranti
Foto: warsawinstitute.org
Popis: Bezpečnostný analytik Juraj Krúpa

Ako reagujete na informáciu, že NAKA zadržala prvého Slováka, ktorý bojoval po boku ruských separatistov?

Reagujem na to pozitívne, pretože sa konečne prelomili ľady a vyšetrovanie sa pohlo správnym smerom. Konečne sa začína napĺňať litera novely zákona, ktorá jednoznačne odsudzuje občanov Slovenskej republiky za to, že bojujú so separatistickými skupinami. Tie sa podieľajú na destabilizácii nielen Ukrajiny, ale aj celej Európy.

Na jednej strane zadržali prvého Slováka, na druhej strane určite nebojoval na ich strane sám, vieme, že ich je viac – existujú nejaké počty, koľko ich je?

Presné počty neviem. Podľa môjho názoru ich nebude extrémne veľa, zrejme hovoríme o počte v desiatkach ľudí. Každopádne si myslím, že obvinenie je výsledkom vyšetrovania, pričom sa zozbieralo dostatok dôkazov. Som si istý, že ak vyšetrovanie, trestné stíhanie a súdne konania budú úspešné, pravdepodobne budú nasledovať obvinenia ďalších ľudí. Osobne som presvedčený, že by bolo vhodné, ak by súd konal exemplárne, a teda aby Mário R. dostal exemplárny trest za činy, ktoré konal. A to z dôvodu, aby bol odstrašujúcim príkladom pre ostatných, ktorí by mali zvrátené nápady ísť bojovať pre separatistické skupiny proti krajinám s normálne demokraticky volenými vládami.

Viete nám povedať, či ich viac bojuje na strane separatistov či Ukrajiny?

Je možné, že ide o väčší počet ľudí bojujúcich za separatistov, nemám však presné čísla, tak sa k tejto otázke neviem relevantne vyjadriť.

Sú títo navrátilci bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko?

Jednoznačne áno. Treba si uvedomiť, že aj na Slovensku vznikajú polovojenské skupiny, ktoré ohrozujú bezpečnosť Slovenskej republiky. Z dôvodu, že sa neriadia zákonmi Slovenskej republiky, ale ich tendencie sú skôr bezpečnostným rizikom, vzhľadom na ich politické a geopolitické vnímanie sveta.

Podľa môjho názoru sú títo ľudia omnoho väčším rizikom ako migranti, ktorí by prišli na Slovensko. Preto, že sú vycvičení, majú skúsenosti z boja a veľakrát majú odlišné názory voči politickému systému a zriadeniu, ktoré funguje na Slovensku a jeho medzinárodno-politického zaradenia.

Títo ľudia sú schopní vykonať niektoré aktivity, ktoré sa môžu považovať ako teroristické akty. Tie môžu viesť k tomu, že sa rozhodnú niekoho zavraždiť či podniknúť istú ozbrojenú akciu voči osobám alebo inštitúcii. A táto aktivita sa rovnako môže označovať ako terorizmus. Daní ľudia na to majú schopnosti a predpokladám, že môžu mať aj odhodlanie, aby aktivitu podobného typu uskutočnili. Ak to zoberieme do kontextu hybridnej vojny, ktorá sa spochybňuje iba na Slovensku, tak môžu byť bezpečnostným rizikom aj z tohto pohľadu. Môžu organizovať rôzne ozbrojené skupiny, ktoré by následne mohli robiť diverznú činnosť voči našich bezpečnostným zložkám.

Sú známe prípady, keď Slováci bojovali za ukrajinský batalión Azov – je to podľa vás v poriadku?

Osobne si myslím, že to nie je v poriadku. Zákon jasne definuje, že občan Slovenska slúži buď v Ozbrojených silách SR alebo v Ozbrojenom zbore SR – či už ide o políciu, vojakov a podobne. Zákon mu však rovnako dovoľuje slúžiť v ozbrojených silách v rámci Európskej únie. Na druhej strane mu zakazuje bojovať za sily, ktoré sú mimo EÚ. Čiže zákon by mal platiť pre všetkých rovnako.

Poslanci NR SR v roku 2016 odsúhlasili zákon, podľa ktorého je účasť Slovákov na bojových operáciách polovojenských jednotiek v zahraničí trestná. Aký je váš názor na tento zákon?

Jednoznačne ide o vylepšenie prechádzajúceho znenia zákona. Ak sa pozrieme na historický kontext Slovenska, tak Československá republika vznikla vďaka tomu, že za Rakúsko-Uhorska sa podarilo vybudovať prvé československé légie. A to najmä vďaka Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorý ich vznik aktívne organizoval. Tie bojovali vo Francúzsku, Taliansku aj v Rusku proti Červenej armáde a v mene Československa ako novovznikajúcej krajiny.

Treba povedať, že v minulosti sme mali ľudí, ktorí bojovali napríklad vo francúzskych légiách, pričom sa následne na Slovensku dostávali do legislatívnych problémov. Preto je novela zákona jednoznačne správnym smerom. Treba si uvedomiť, že sme členmi EÚ a NATO, čo znamená, že súčasné znenie zákona umožňuje Slovákom bojovať za spojeneckú armádu. A môžu to byť napríklad Francúzi či Španieli, ktorí rovnako majú cudzinecké légie. Nikdy nevieme, ako sa situácia v budúcnosti môže vyvinúť, pričom môže vzniknúť podobná situácia ako pred sto rokmi, že dôjde k významným geopolitickým zmenám v strednej Európe. Druhou stránkou veci je, že nie je normálne, aby niekto išiel bojovať za ruských rebelov, kolumbijský farc a podobne.

Niekto si z toho môže robiť živnosť, že chodí bojovať za militantné či separatistické skupiny hocikde na svete. Toto musí byť v zákone jasne definované – prečo by sme im mali umožňovať, aby si privyrábali takýmto spôsobom? Nie sme krajina žoldnierov, ktorá by mala vychovávať ľudí na to, aby si chodili privyrábať do zahraničia vraždením ľudí. Sme krajina, ktorá by sa mala zamerať na vlastnú obranu. Nevidím však dôvod, aby Slovákovi, ktorý dlhodobo žije napríklad vo Fínsku, bola odopretá možnosť vstúpiť do regulárnej fínskej armády. Ide totiž o krajinu Európskej únie, s ktorou zdieľame spoločné hrozby, záujmy a hodnoty. 

Vzhľadom na to, že ide o prvého obvineného Slováka, ktorý bojoval za zahraničnú vojenskú skupinu, aké sú skúsenosti s dodržiavaním daného zákona?

V súčasnosti máme na Slovensku prvý precedens, pohli sa ľady, čo je pozitívny vývoj. Vnímam pozitívne, že sa naša justícia vybrala týmto smerom a naše bezpečnostné zložky sa začínajú zaoberať týmito skutočnosťami, ktoré vnímajú ako reálne bezpečnostné riziko pre Slovensko. Podľa môjho názoru je dobré pokračovať týmto smerom, aby si to potenciálni záujemcovia rozmysleli. Jednoducho, aby tento prípad slúžil ako odstrašujúci príklad pre tých, ktorí sa rozhodnú konať rovnako ako obvinený Slovák, a že ich za to čaká trest.

Máriovi R. hrozí trest odňatia slobody na dva až osem rokov. Zdá sa vám tento trest adekvátny?

Je to litera zákona. Nebol by som prekvapený, že by sa dotyčný už nevrátil na Slovensko, lebo vie, čo ho čaká. To isté platí aj pre ostatných, ktorí by mali pokútne myšlienky a rozhodli by sa bojovať za separatistické skupiny. Jednoducho musia vedieť, že ich na Slovensku čaká za takéto rozhodnutie trest.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: PH
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Maďarič si opäť vymýšľa, tvrdí Hrnko

15:00 Maďarič si opäť vymýšľa, tvrdí Hrnko

Situácia okolo Miroslava Lajčáka a jeho demisie stále neutícha. V pondelok 10. decembra sa v Marraké…