Krik na Trumpa, skryté dôvody: informácie ku kríze medzi Ruskom a Ukrajinou. Aj to, čo sa zatiaľ neprepralo

29.11.2018 6:00

O čo ide v kerčskom incidente? Nielen americké, ale aj ruské médiá uvádzajú, že môže súvisieť s nastávajúcim summitom G20. Server Aktuálně.cz obviňuje Rusko, že chce neustále trestať Ukrajinu za jej snahy o samostatnú existenciu. Ruská vládna televízia Russia Today upozorňuje, že Porošenko prehráva vo voľbách, poráža ho dokonca aj známy komik. Najzaujímavejší komentár však prišiel z denníka The Washington Post. Ten je nervózny z toho, že Donald Trump síce povedal, že „sa mu situácia nepáči“, ale zdá sa, že vo veci nemieni pohnúť ani prstom.

Krik na Trumpa, skryté dôvody: informácie ku kríze medzi Ruskom a Ukrajinou. Aj to, čo sa zatiaľ neprepralo
Foto: TASR
Popis: Kerčský most

Podľa servera Aktuálně.cz chceli tri ukrajinské lode preplávať Kerčským prielivom ako už niekoľkokrát predtým, ale ruské námorníctvo im to neumožnilo. Na lode spustili paľbu a ruská loď narazila do ukrajinského remorkéra. Dvadsaťtri ukrajinských námorníkov bolo zajatých, tri až šesť zranených, plavidlá zhabané. „Ruskí vojaci strieľali po ukrajinských. Neskrývali, že strieľajú oni. To je nová situácia. V minulosti vždy skrývali, že sú ruskí vojaci,“ uviedol ukrajinský minister zahraničia Pavlo Klimkin. Ruské ministerstvo zahraničia sa podľa servera Aktuálně.cz domnieva, že Ukrajina sa v spolupráci s EÚ a Spojenými štátmi snaží vyvolať konflikt s Ruskom. Podľa dohody z roku 2003 majú mať obe štáty, teda Rusko aj Ukrajina, možnosť prieliv využívať. Voľný priestor, kadiaľ môžu lode preplávať, bol obmedzený stavbou mosta medzi ruskou pevninou a Krymským polostrovom.

Reakciou Petra Porošenka bol návrh na vyhlásenie vojnového stavu. Ale ukrajinské námorné sily sú o poznanie slabšie ako ruské. „Ísť do zásadného stretu na mori by bolo pre Ukrajincov samovražedné – nemajú tam šancu vyhrať,“ píše server Aktuálně.cz s tým, že kontrola nad Azovským morom umožňuje Rusku držať Ukrajinu ekonomicky v šachu vzhľadom na to, že prístavy Berďansk a Mariupol sú prekladiskami ukrajinského tovaru. „Stále platí doktrína, ktorú ruský prezident prijal voči Ukrajine už v roku 2014. Nenechať krajinu vydýchnuť, viazať jej sily pokračujúcim vojnovým konfliktom a viac-menej ju trestať za to, že odmieta obmedziť svoju nezávislosť a uznávať záujmy Moskvy,“ dodáva ešte server.

Petro Porošenko

Petro Porošenko. Zdroj: TASR

Ruská agentúra TASS priniesla slová ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova. Ten incident označil za provokáciu a porušenie medzinárodných zmlúv a námorných zákonov. Ukrajinské plavidlá údajne narušili bezpečnosť plavby v úžine, čím ohrozili plavbu ostatných lodí. Vraj nebude komentovať protiruské výpady. „O to sme sa prestali starať už dávno. Samozrejme, sankcie sú zlé, ale je ťažké komentovať politiku, ktorá volá po sankciách proti krajine, ktorej zvrchovanosť bola narušená v incidente, ako bol ten v nedeľu. Len ťažko môžeme nejako ovplyvniť ľudí posadnutých jedinou myšlienkou – nájsť nové zámienky, prečo tlačiť na Rusko,“ povedal minister.

Ruskou vládou platená televízia Russia Today sa pýta, prečo by Kyjev vyhlasoval stanné právo pre malú potýčku, keď je podľa Ukrajiny vo vojne s Ruskom už päť rokov. Obviňuje západné médiá, že opäť píšu o ruskej agresii, aj keď Moskva tvrdí, že ukrajinské plavidlá neoznámili svoj úmysel vplávať do úžiny a ešte noc predtým popreli, že by takýto zámer mali. Aj pri najťažších bojoch na východe Ukrajiny v roku 2014 a 2015 nedošlo podľa RT k vyhláseniu stanného práva, dokonca sa o ňom ani neuvažovalo. Podľa RT je tu ľahko uveriteľné vysvetlenie: išlo o plánovanú provokáciu, ktorá má pomôcť Petrovi Porošenkovi vyhrať inak vraj nevyhrateľné voľby. Podľa tohto webu je Porošenko v prieskumoch až tretí za Julijou Tymošenkovou a komikom, ktorý ešte ani neohlásil kandidatúru. Ďalším možným motívom provokácie by mohol byť summit G20, ktorý sa má uskutočniť tento týždeň v Argentíne a kde by mohla Ukrajina „útokom“ Ruska získať väčšie sympatie.

S podobnými úvahami prichádza aj Tereza Spencerová. Na Facebooku najprv skritizovala ukrajinský parlament, ktorý sa vraj nemôže dohodnúť. „Ten ukrajinský parlament je ako vrece bĺch. Zatiaľ čo Porošenko hrozí vojnou a ruskou agresiou, jedni opozičníci sú za výnimočný stav, ale odmietajú odklad prezidentských volieb (to isté požadujú aj ,radikáli‘, ktorí demonštrujú s fakľami pred parlamentom), ďalší sú tiež za vojnový stav, ale Porošenko to vraj nesmie zneužívať na posilňovanie svojej nulovej popularity (ako to však dosiahnuť?), ďalší sú za vojnový stav, ale len niekde a nie na celom území, ďalší (vrátane tých od Julije a Ljaška) blokovali ,tribúnu‘, pretože nechcú hlasovať, kým sa neporozprávajú s Porošenkom, šéf parlamentu tvrdí, že sa to dnes (v pondelok, pozn. red.) odhlasuje, keby na chleba nebolo. Chaos. A o ,incidente‘ v Kerčskom prielive už azda ani nikto nehovorí, všetko je to len o prezidentských voľbách,“ uviedla.

„Je zvláštne, že Merkelová po telefonáte s Porošenkom vyzvala na deeskaláciu napätia nielen Rusko, ale aj Ukrajinu. Takže by zaucho dostal aj Kyjev? A Mogheriniová vyzvala Rusko, aby zaistilo slobodnú plavbu v oblasti v čase, keď už bola voľná plavba zase obnovená,“ pokračovala.

„Porošenko medzitým aj bez parlamentu vyhlásil vojnový stav. Bez nadšenej podpory zo Západu už to nie je na 60, ale len na 30 dní, počnúc 28. novembrom dopoludnia, aby si zachoval tvár.“ Parlament nakoniec Porošenkovi odhlasoval vojnový stav nielen v pobrežných oblastiach, ale aj v tých vnútrozemských, ktoré susedia s Ruskom.

Zdroj: Facebook/Tereza Spencerova

„Fraška...“ dodáva analytička. Následne komentovala Porošenkov vojnový stav: „Neoficiálne, Porošenko vraj súhlasí s tým, že ,vojnový stav‘ nebude vyhlásený na celom území Ukrajiny, ale len v oblasti Chersonu, Mykolajiva, Donbasu a na Kryme. Samozrejme, ak je to pravda, tak je to trapas. Čiže ,aspoň trošku vojnového stavu, priatelia, aspoň trošičku mi doprajte‘. Zbuzerovať aspoň zvyšky ruskojazyčných na východe. A znamená to tiež, že sa Péčko kruto prepočítal, Západ ho nepodržal...“ uzavrela Tereza Spencerová.

Zdroj: Facebook/Tereza Spencerova

Americký denník The Washington Post píše, že incident je dôkazom toho, ako málo Putinovi záleží na tom, čo by mohol Západ v reakcii urobiť. Tento „vojnový akt“, ako incident denník opisuje, je podľa neho kulmináciou plazivej kampane Ruska vytvoriť blokádu ukrajinských prístavov neďaleko Krymu. Podľa denníka išlo o Putinov majsterštuk, v ktorom si zdvihol domácu popularitu, otestoval reakciu Západu pred summitom G20 a znovu destabilizoval Ukrajinu. The Washington Post tiež uvádza, že väčšina západných vlád sa postavila na stranu Ukrajiny, ale Trump celú záležitosť komentoval len slovami: „Nepáči sa nám, čo sa deje, na oboch stranách.“ Silnejšie slová zazneli od vyslankyne USA v OSN Nikki Haleyovej, ktorá ruské konanie označila za poburujúce a nezákonné, ale podľa denníka v podstate vylúčila nejakú konkrétnu reakciu. The Washington Post tvrdí, že to nie je tá správna reakcia, že Spojené štáty by mali odradiť Rusko od ďalšej agresie a obnoviť právo ukrajinských lodí využívať úžinu. „Ruské prístavy by mohli čeliť hrozbe sankcií. Ukrajina by mohla byť vybavená protilodnými strelami, ktoré by jej umožnili sa lepšie brániť,“ navrhuje americký denník.

autor: kas

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Ako môžu hekeri zaútočiť na prezidentských kandidátov? Experti varujú pred viacerými scenármi

0:00 Ako môžu hekeri zaútočiť na prezidentských kandidátov? Experti varujú pred viacerými scenármi

Kybernetický útok môže podľa odborníkov ovplyvniť kampaň pred prezidentskými voľbami.