Milo vidí začiatky medializácie Kotlebu niekde v rokoch 2003 až 2004, keď sa členovia marginálneho občianskeho združenia Slovenská pospolitosť objavili v rovnošatách pripomínajúcich rovnošaty príslušníkov Hlinkovej gardy na verejných vystúpeniach v Ružomberku a Komárne. Aj keď aktivity Slovenskej pospolitosti vzbudzovali pozornosť, tá ich jednoznačne odsúdila ako počiny neonacistov. Kotleba sa v tom čase na zhromaždeniach prejavoval hlavne antisemitizmom, ktorý nemal nádej, aby zaujal kohokoľvek okrem najzarytejších sympatizantov z radou neonacistov. Na zhromaždeniach vítal Kotleba svojich priaznivcov heslom Na stráž, kamaráti! a tí na oplátku po jeho prejave skandovali Nech žije vodca!
Kotleba v roku 2006 prežil politickú klinickú smrť po tom, ako sa s návrhom hnutia Ľudia proti rasizmu na rozpustenie Slovenskej pospolitosti ako politickej strany stotožnil aj generálny prokurátor, vďaka čomu bola strana skutočne súdnym rozhodnutím donútená zastaviť svoju oficiálnu činnosť. Najvyššiemu súdu sa nepozdával najmä cieľ Slovenskej pospolitosti obmedziť všeobecné volebné právo, čo bolo podľa jeho nálezu v rozpore s demokratickými princípmi štátu. Kotleba sa v tom čase vedome snažil prebrať program medzivojnovej HSĽS a nastaviť ho na podmienky súčasného Slovenska.
Kotlebov obrat
Pospolitosť sa z tohto úderu spamätávala takmer tri roky, zvrat nastal vtedy, keď odmietli návrh rozpustiť Slovenskú pospolitosť aj ako občianske združenie, ktoré pokračovalo vo svojej činnosti aj po rozpustení politickej strany s rovnakým názvom. Kotleba dosiahol ďalšie víťazstvo odvolaním sa na skutočnosť, že pozdrav Na stráž! používali aj slovenskí katolícki skauti a telovýchovná jednota Orol, presvedčil prokuratúru, že nie je proti nemu potrebné začínať trestné stíhanie vo veci propagácie ideológie Slovenského štátu. Nasledovala zmena imidžu a vytiahnutie nových tém. Zhruba od roku 2009 nahradzuje Kotleba ľudácku rovnošatu zeleným tričkom s logom novovzniknutej strany Ľudová strana Naše Slovensko. Jeho prejavy sa preorientovali na kritiku spolužitia rómskej populácie s majoritou, spojenú s častými návštevami osád, ktoré získali vysoký záujem verejnosti.
V súčasnosti získava podporu kritizovaním korupcie, ktorá je podľa jeho slov plne spojená s politikmi, ktorí riadili Slovensko 26 rokov a voliči to radi počúvajú. Argumentom „keď sa prestane kradnúť, bude na všetko“ dokáže zakryť do očí bijúcu nezmyselnosť opatrení, ktoré prináša ĽS NS vo svojom programe. Nedá sa zároveň znížiť rovná daň a popri tom znížiť dôchodkový vek alebo zabezpečiť plne bezplatné zdravotníctvo bez toho, aby sa zásadne nezvýšil štátny dlh, argumentuje Milo. Jeho voličom je v skutočnosti jedno, či je fašista, alebo nie je. Voľbou tohto „martýra“ sa často snažili dať všetkým predchádzajúcim politikom najavo, že je čas na radikálnu zmenu a keď bude nutné, aj za pomoci extrémistov.
Celý rozhovor nájdete TU.
