Kurti (44) prisľúbil, že si zachová tvrdý postoj k Srbsku a podnikne kroky k potrestaniu Belehradu za preliatie krvi a materiálne škody spôsobené počas vojny spred vyše dvoch desaťročí.
Kurtiho krajne suverenistická strana Lëvizja Vetëvendosje – Sebaurčenie (VV) má v parlamente 29 kresiel a Demokratická liga Kosova (LDK) 28 mandátov. Zvyšok hlasov prišiel od zástupcov etnických menšín, ktoré majú v zákonodarnom zbore 20 garantovaných kresiel.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali vlani v októbri, nasledoval takmer štvormesačný spor medzi VV a LDK o zostavenie vládnej koalície.
Kurtiho kabinet má 15 ministerstiev a dvoch vicepremiérov, pričom päť postov vládneho kabinetu obsadili ženy. Strany VV a LDK vymenovali každá po šesť rezortných šéfov a jedného vicepremiéra, kým zvyšné tri ministerské kreslá obsadili zástupcovia etnických menšín, z toho dve Srbi.
Keď bol Kurti v opozícii, počas rokovaní sprostredkovaných Európskou úniou horlivo vystupoval proti akýmkoľvek ústupkom Belehradu a požadoval uznanie nezávislosti Kosova ako podmienku pre čokoľvek iné.
“So Srbskom budeme mať plnú reciprocitu v obchode, politike a hospodárstve. Som pripravený viesť rozhovory so Srbskom,” vyhlásil Kurti po svojom zvolení za premiéra tejto mladej balkánskej krajiny.
Politik zároveň uviedol, že jeho vláda podá žalobu na Srbsko za vojnový konflikt z rokov 1998-99, keď Belehrad odpovedal na povstanie etnických Albáncov železnou päsťou.
Albánci tvoria v tejto bývalej srbskej provincii, ktorá vyhlásila nezávislosť v roku 2008, výraznú väčšinu.
“Pripravíme žalobu voči Srbsku a podáme ju na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD) za zločiny spáchané v Kosove,” uviedol Kurti.
Srbsko je už na MSD zažalované Bosnou za jeho úlohu vo vojne v tejto krajine. Srbsko bolo nejednoznačným verdiktom MSD zbavené obvinení z genocídy, avšak bolo mu vyčítané, že nespravilo dosť pre to, aby tomu zabránilo.
