Téma Slovensko počas druhej svetovej vojny a Slovenský štát sa preberá v poslednom ročníku základnej školy a vo vyšších ročníkoch strednej školy. Podľa denníka Pravda sa interpretácia pôsobenia Slovenského štátu určená pre stredné školy líši od tej, ktorá je určená pre deviatakov základných škôl. Autorom druhej učebnice je historik Dušan Kováč, ktorý jasne stavia na argumentoch, ktoré vinia Slovenský štát z popierania základných ľudských práv a slobôd a zo spoluúčasti na holokauste.
Stredoškolská učebnica, ktorej autorom je Róbert Letz, sa podľa odborníkov k danej problematike nestavia jednoznačne a necháva voľný priestor na polemiku. Informácia o povinnom nosení žltých hviezd je tak len v doplnkovom stĺpčeku a naopak, Tisova obhajovacia reč pred Národným súdom z roku 1947 je uvedená celá a bez vysvetľujúcich poznámok.
Svojpomoc učiteľov
Glorifikácia Slovenského štátu je pritom jedna z charakterových vlastností činnosti ĽS NS. Kotlebovci vidia vo vzniku Slovenského štátu historický počin znamenajúci prvú nezávislú štátnosť Slovákov. Tento štát mal byť podľa nich bezpečnou loďou vo vojnou zmietanej Európe. Letzova učebnica dejepisu týmto názorom zásadne neodporuje a preto možno aj tu tkvie základ súhlasu veľkej časti mladých ľudí, ktorí absolvovali dejepis len nedávno, s názormi na Slovenský štát, ako ich podáva Marian Kotleba, myslí si dejepisárka z bratislavského gymnázia, ktorá nechce byť menovaná.
Viacero stredoškolských učiteľov súhlasí s názorom, že sa s interpretáciou ponúkanou v stredoškolskej učebnici musí niečo robiť. Mnohí učitelia využívajú vlastné materiály a filmy, ktoré poukazujú na skutočnosť, že Slovenský štát bol len vazalským príveskom Nemeckej ríše, ktorý si musel svoju zdanlivú prosperitu zaslúžiť nekritickým prijímaním direktív z Berlína. „Nezoberiem si na zodpovednosť, aby z mojich žiakov vyrastali ľudia so skresleným pohľadom na minulosť, ktorí budú neskôr ľahkou obeťou extrémistov, ako to už môžeme, bohužiaľ, vidieť,“ popisuje spomínaná dejepisárka svoju motiváciu ukázať žiakom skutočný charakter Slovenského štátu.
Viaceré mimovládne organizácie navrhujú, aby školy organizovali vzdelávaco-výchovné exkurzie do múzeí židovskej kultúry či priamo na miesta bývalých vyhladzovacích táborov, aby žiaci na vlastné oči videli, ako to bolo s holokaustom v praxi, a neverili Kotlebovým slovám o „takzvanom“ holokauste, ktorý sa nikdy nestal. Takéto výlety by mali byť naviac hradené zo štátneho rozpočtu, aby sa ich mohli zúčastniť aj žiaci zo sociálne slabších rodín, ktoré si nemôžu dovoliť hradiť svojim deťom podobné výlety. Z takýchto rodín práve často pochádzajú frustrovaní mladíci, ktorí končia v partiách pravicových extrémistov, v ktorých cítia zázemie a súdržnosť.
Nevyhranená cirkev
Ďalšie potvrdenie správnosti dáva existencii Slovenského štátu v očiach verejnosti nejednoznačný prístup katolíckej cirkvi k režimu prezidenta Jozefa Tisa. Katolícki duchovní často zľahčujú opatrenia, ktoré katolícky kňaz Tiso nariadil, najmä perzekučné nariadenia voči židovskej populácii, vynútené Nemeckou ríšou, keď Tiso pri ich uplatňovaní nemal na výber. Viacerí duchovní vyslovene nabádali voliť Kotlebu v posledných parlamentných voľbách a toto lákanie sa nestretlo so žiadnym oficiálnym vyhlásením vyšších hodnostárov katolíckej cirkvi, ktoré by takúto činnosť odsudzovalo.
Neonacizmus je „in“
Ďalším faktorom vysvetľujúcim vysoký volebný zisk kotlebovcov je často opomínaná skutočnosť, že neonacizmus je v posledných rokoch „in“ medzi mládežou, vysvetľuje SME.sk. Kým pred desiatimi rokmi bol bežný pohľad na skupinky tínedžerov v šiltovkách a širokých nohaviciach púšťajúcich si novú nahrávku od 50 centa, dnes sú stále početnejšie skupinky vyholených adolescentných chlapcov v zasmradnutých pohostinstvách púšťajúcich si „klasiky“ Orlíka či Krátkeho procesu.
Stále väčšia skupina týchto chlapcov však dosahuje dospelosť a s tým spojené volebné právo. Kým iné subkultúry mládeže sa nesnažia získať podiel na štátnej moci, krajná pravica sa na takúto frustrovanú mládež vyslovene zameriava. Silná ostrakizácia Kotlebu zo strany ostatných politikov či prezidenta, ktorý odmietol prijať predsedu ĽS NS na audiencii predsedov strán zvolených do NR SR, naviac zvyšuje u týchto mladíkov pocit, že oni sú tí, ktorí chcú pre spoločnosť to dobré, len všetci ostatní im v tom bránia, a preto majú možnosť dosiahnuť dobré ciele využitím všetkých prostriedkov. Táto skutočnosť môže Kotlebovi v budúcnosti pomôcť k ešte vyšším volebným ziskom.
Slovenský štát bol totalitný štát, ktorý prenasledoval politických oponentov a má na svedomí smrť veľkého množstva ľudí. Bol to režim, ktorý ako jediný dokonca platil za transporty Židov, Rómov či homosexuálov zo svojho územia do koncentračných táborov, a takto by mal byť obraz naň podávaný aj súčasným generáciám žiakov a študentov. Obhajovanie Slovenského štátu vo vzdelávacích inštitúciách je neprípustné a ministerstvo školstva bude po ostatných udalostiach na tieto skutočnosti tvrdšie a prísnejšie dohliadať.
Celý článok nájdete TU.
