Koniec Schengenu je za dverami. Toto už nemôže pokračovať, tvrdia európski ministri o utečeneckej kríze a varujú nielen pred zrušením Schengenského priestoru

Na pondelkovom stretnutí v holandskom Amsterdame sa ministri vnútra krajín Európskej únie zhodli na tom, že príval utečencov už nemôže ďalej pokračovať. V tejto súvislosti už niektoré štáty začali s hraničnými kontrolami a tie by sa mali podľa ministrov čoskoro dočasne obnoviť v celom Schengenskom priestore. To znamená, že 26 členských krajín Schengenu už nebude profitovať z voľného pohybu osôb ani tovaru. 

Nad osudom Schengenského priestoru visia po tohtotýždňovom neformálnom stretnutí ministrov vnútra stále väčšie otázniky a Európe sa nedarí nájsť spoločnú reč ako riešiť zatiaľ najväčšiu výzvu, akej bola EÚ nútená doposiaľ čeliť. Medzičasom stále rastie počet utečencov, ktorí prichádzajú do Grécka z Turecka. 

 

Holandský minister pre migráciu Klaas Dijkhoff na rokovaniach v Amsterdame uviedol, že vlády členských krajín požiadajú Európsku komisiu o povolenie dočasne rozšíriť a predĺžiť od mája hraničné kontroly, lebo „počet utečencov prichádzajúcich do Európy neklesá“. 

Podľa pravidiel, ktorými sa riadia členské krajiny Schengenského priestoru, je možné pozastaviť systém voľného pohybu osôb až na dva roky. To by však zasadilo smrteľnú ranu systému, ktorý funguje už vyše 20 rokov. „Takéto opatrenia sú v tejto chvíli nevyhnutné,“ uviedol  Dijkhoff na margo pravdepodobného dočasného zrušenia Schengenu. Ani po ôsmich hodinách rokovaní sa ministrom nepodarilo v Amsterdame nájsť východisko zo zložitej situácie. „Schengen je na sklonku kolapsu,“ zhodnotila situáciu po rokovaniach rakúska ministerka vnútra Johanna Mikl-Leitnerová. 

 

 

Alarmujúce vyhlásenia o osude Schengenského priestoru prichádzajú z ministerstiev členských krajín v uplynulých týždňoch stále častejšie a debaty o pozastavení voľného pohybu vyvolávajú stále reálnejšie obavy, že by sa mohla celá colná únia na dobro rozpadnúť. Minulý týždeň vyvolalo kritiku rozhodnutie Viedne, ktorá oznámila, že Rakúsko plánuje určiť strop pre počet prichádzajúcich utečencov na nasledujúce štyri roky. 

 

Niektoré krajiny ako napríklad Švédsko či Dánsko nečakali na pozastavenie fungovania Schengenského priestoru a pustili sa do kontroly hraníc už dávnejšie. Nemecko však s pozastavením systému voľného pohybu v rámci členských krajín Schengenu stále váha, aj keď kontroly na hraniciach s Českom sú bežnou praxou už niekoľko mesiacov. 

 

VIDEO Kontrola na hraniciach medzi Švédskom a Dánskom 

Ako veľký problém označujú Atény príval utečencov, ktorí prichádzajú do Grécka cez Stredozemné more z Turecka. Rakúska ministerka vnútra však varovala Grékov, že ak si neurobia na vonkajšej hranici Európskej únie poriadok, hrozí im úplné vylúčenie zo Schengenského priestoru. „Grécko má jednu za najväčších námorných flotíl v Európe. Je to len mýtus, že grécko-turecká hranica sa nedá ochrániť,“ uviedla Mikl-Leitnerová. Rovnako sa vyjadrili aj Švédi. „Ak krajina neplní svoje záväzky, budeme musieť obmedziť jej zapojenie do Schengenskému priestoru,“ uviedol švédsky minister vnútra  Anders Ygeman. 

Vlády jednotlivých členských štátov aj samotné vedenie Európskej únie po Novom roku očakávali, že sa počet utečencov prichádzajúcich na starý kontinent zníži. Mýlili sa a opak je pravdou. Napriek zime a nepriaznivému počasiu sa od začiatku tohto roka len z Turecka do Grécka dostalo 35 000 ďalších utečencov. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 je to až 20-násobný nárast. 

 

„Nemáme žiadne dobré možnosti, na stole sú len tie zlé. Toto jednoducho nemôže pokračovať a na tom sa členské štáty (EÚ) zhodli,“ uviedol pre denník The Guardian nemenovaný vysokopostavený bruselský diplomat. 

Príval utečencov z Turecka sa síce nedarí zastaviť, ale Ankara sa už s Bruselom dohodla, že dostane počas dvoch rokov tri miliardy eur na zvládanie vyše dvoch miliónov utečencov, ktorí žijú na tureckom území. Po minulotýždňových rokovaniach medzi Nemeckom a Tureckom sa však zdá, že tri miliardy eur majú byť iba akousi prvou platbou. 

Odpovede na viacero otázok, ktoré vyvoláva plánované pozastavenie Schengenského priestoru, by mohol podľa expertov priniesť februárový samit Európskej únie. Toto stretnutie bude kľúčové v otázke ďalšieho fungovania voľného pohybu osôb v rámci členských krajín colnej únie. Padnúť by mala aj odpoveď na otázku, či by malo Grécko zostať súčasťou Schengenu a rozhodovať sa bude aj o finančnej pomoci pre Turecko. „Skutočná moc je v Nemecku. Pre Merkelovú je veľmi dôležité výrazne znížiť počet utečencov ešte pred marcovými voľbami,“ tvrdí analytik Eurasia Group Mujtaba Rahman.