Komora poľnohospodárov: Za problémy v agrosektore môžu minulé vlády. Farmári nemali spájať protesty so smrťou

27.2.2019 16:00

Osobitný odvod pre reťazce môže nasmerovať financie späť do agropotravinárskeho sektora, pomôže to rozvoju poľnohospodárstva, háji myšlienku Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Vyjadrila sa aj k nedávnym protestom poľnohospodárov v Bratislave či k vražde farmára zo Šamorína.

Komora poľnohospodárov: Za problémy v agrosektore môžu minulé vlády. Farmári nemali spájať protesty so smrťou
Foto: TASR
Popis: Na snímke traktory protestujúcich farmárov z celého Slovenska na diaľnici pri Zlatých pieskoch v Bratislave 19. februára 2019.

Od januára, teda takmer dva mesiace, platia veľké reťazce osobitný odvod v hodnote 2,5 percenta z obratu. Čo hovoria vaše skúsenosti? Ako táto myšlienka zafungovala v praxi? Je na pultoch hlavne zahraničných reťazcov viac produktov slovenských potravinárov?

Legislatíva upravujúca špeciálny odvod pre obchodné reťazce je v platnosti ešte veľmi krátko, takže jej účinok v praxi sa ešte nestihol naplno prejaviť.

Zákon však hneď po prijatí narazil – nepodpísal ho prezident SR Andrej Kiska, neskôr toto veto poslanci ešte v decembri 2018 prelomili. SPPK sa nestotožňovala s postojom prezidenta. Prečo?

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa oficiálne k vetu prezidenta k špeciálnemu odvodu nevyjadrovala.

Podľa vás mohol zákon zaručiť práve väčšie zastúpenie slovenských výrobkov na pultoch zahraničných reťazcov, čo bola podstata návrhu?

Podstatou zákona je nasmerovať finančné prostriedky získané zo špeciálneho odvodu obchodných reťazcov naspäť do agropotravinárskeho odvetvia. Odvetvie je roky dlhodobo finančne poddimenzované. Takýmto spôsobom sa finančné prostriedky použijú na rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensku. Odvodom by mal byť prioritne podporený potravinársky spracovateľský priemysel.

Zákon kritizovali viaceré stavovské organizácie obchodu, spotrebiteľov alebo politikov a tie argumenty sa týkali hlavne toho, že zákon aj tak Brusel zruší – podľa niektorých zdrojov sa tak stane do konca marca –, lebo je nesystémový a na podporu väčšieho počtu slovenských výrobcov na pultoch treba iné riešenie. Tak ako to je?

Toto je názor kritikov zákona – na ich dôvody pre tento názor sa musíte pýtať samotných zástupcov týchto organizácií či politických strán. Z nášho pohľadu sme sa za roky nesprávne nastavenej legislatívy týkajúcej sa obchodných reťazcov a dodávateľsko-odberateľských vzťahov dostali do kritickej situácie, kde niektoré obchodné reťazce zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu, svoju ekonomickú silu, čím existenčne ohrozujú slovenských výrobcov potravín. Slovenskí potravinári sú pravidelne konfrontovaní s uplatňovaním nekalých obchodných praktík, obchody uplatňujú na domáce potraviny vyššie marže, čím preferujú zahraničné potraviny. Aj preto máme v obchodoch podľa nášho posledného prieskumu z konca minulého roka len biednych 40 % slovenských potravín, čo je absolútne nevyhovujúce číslo. Keďže sa nachádzame v neštandardnej situácii, tak si práve táto neštandardná situácia vyžaduje aj neštandardné riešenia.

Aké sú vaše skúsenosti – samotní slovenskí výrobcovia, potravinári, poľnohospodári, ktorých zastupujete a ktorých sa ten zákon najviac týka, súhlasia s týmto zákonom?

Neustále hovoríme jedno: pozitívne vnímame otvorenie celospoločenskej diskusie vo vzťahu k situácii, ktorú máme pri predaji potravín a stave v obchodných reťazcoch. Slovenská republika poskytla po vstupe do EÚ pre obchodné reťazce veľký priestor na ich podnikanie, ktorý postupne niektoré reťazce zneužili. Práve z tohto dôvodu veľmi vítame širokú debatu, ktorá sa viedla a stále aj vedie okolo postavenia slovenských dodávateľov/potravinárov, hodnoty marží a taktiky obchodných reťazcov. Všetky štandardné nástroje v poslednom čase, ktoré sme používali aj my potravinári a poľnohospodári, zlyhávajú. Ďalej je táto situácia neudržateľná.

Pavol Konštiak, viceprezident Zväzu obchodu SR, je presvedčený, že tento zákon práveže ešte zhorší situáciu našich výrobcov, pretože reťazce budú chcieť od dodávateľov, teda aj našich, aby im na daň prispeli. Tohto sa nebojíte?

Samozrejme, každý jeden zákon v sebe skrýva riziká. Súbežne s legislatívou upravujúcou špeciálny odvod tu však máme ďalšie nové legislatívne predpisy, ktoré pomáhajú tieto riziká odstraňovať. Hovoríme najmä o zákone o neprimeraných vzťahoch v obchode s potravinami.

Nebolo by lepšie napríklad zákonom upraviť marže obchodu? Lebo práve tá spôsobuje nerovnováhu...

Toto je predmetom návrhu zákona o cenách, ktorý je v legislatívnom procese.

Nebojíte sa, že pre Slovensko prinesie tento zákon sankcie z Bruselu?

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora nebola tvorcom a ani navrhovateľom zákona. Veríme, že navrhovatelia tohto zákona ho pripravili tak, aby nespôsobil pre SR žiadne problémy.

Aké ďalšie opatrenia na väčšiu motiváciu obchodu zabezpečiť viac slovenských výrobkov by ste prijali?

V prvom rade hovoríme o dodržiavaní všetkých legislatívnych zmien, ktoré prichádzajú do vzťahu dodávateľ – obchodník. Na druhej strane však musíme poznamenať, že Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je za konštruktívnu diskusiu s predstaviteľmi obchodu. Našou snahou je spoločne hľadať možnosti a riešenia, ako napríklad aj spoločnými marketingovými a edukačnými aktivitami zvyšovať podiel slovenských potravín v obchodoch. Rovnako dôležité je aj to, aby sme pokračovali vo vzdelávaní aj samotného spotrebiteľa. V časoch, keď nám vďaka globalizácii trhu cez hranice putujú potraviny zo zahraničia aj pochybnej kvality, keď sme svedkami rôznych aj masívnych celoeurópskych potravinových škandálov, je nevyhnutné zlepšiť vedomosti Slovákov o tom, prečo je dôležité nakupovať zdravé slovenské potraviny. Tie sú pod neustálou veterinárnou kontrolou a nie sú poznačené žiadnymi potravinovými škandálmi. Vzdelávanie o potravinách a výžive by sa pritom malo riešiť už v základnom vzdelávaní na národnej úrovni. Je nutné, aby sa oveľa väčšia pozornosť venovala vzdelávaniu o potravinách a zdravom životnom štýle.

Zákon chcela SNS, ktorá za jeho prijatím stála, vylepšiť. Poslankyňa Eva Antošová v pozmeňujúcom návrhu žiadala, aby zastúpenie slovenských potravín v letákoch neklesalo pod 50 percent. Na toto máte aký názor? Môže to pomôcť?

Tento návrh NR SR už schválila. Zámer hodnotíme pozitívne. Dôležité však bude to, ako v skutočnosti sa bude táto zmena v praxi napĺňať. Pre nás je podstatné, aby obchodné reťazce dávali slovenským potravinám na letákoch naozaj porovnateľný priestor za porovnateľné ceny, teda aby bola 100-percentne zaručená vyváženosť, ktorú káže zákon. V budúcnosti však budeme presadzovať, aby sa papierová forma letákov zrušila. Takúto pripomienku sme dávali aj pri príprave strategického materiálu Predchádzanie vzniku odpadu.

Ešte sa vrátim k minulotýždňovým protestom poľnohospodárov v Bratislave. Vo svojom stanovisku ste sa vyslovili za pokračovanie „konštruktívneho dialógu za jedným stolom a nie za riešenie problémov takýmto spôsobom, navyše ľuďmi, ktorých odbornosť a videnie veci v širších súvislostiach je minimálne diskutabilné“. Čiže vy ste s týmito protestmi neboli stotožnení? Podľa vás nesledujú záujmy poľnohospodárov či prekážalo vám spolitizovanie situácie?

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora má názor, že v súčasnej situácii potrebujeme viesť konštruktívny dialóg a nie zmeny riešiť prostredníctvom protestov. Aj my vnímame problémy agropotravinárstva, ale podľa nás sú dôsledkom chýb z minulosti a nesprávne nastavenej agrárnej politiky predchádzajúcich vlád. Za prelomový rok považujeme rok 2018, keď sme dokázali presadiť viaceré zásadné požiadavky poľnohospodárov: vyššiu štátnu pomoc v štátnom rozpočte na rok 2019, zelenú naftu, odškodnenie za sucho 2017, k tomu zástupcu poľnohospodárov v Rade Slovenského pozemkového fondu, čaká nás diskusia o spôsobe dedenia, ktorá úzko súvisí s pripravovanými pozemkovými zmenami a vyčlenením sumy na tieto operácie zo štátneho rozpočtu.

Patrik Magduško, hlavný organizátor protestov, v rozhovoroch spomínal smrť poľnohospodára pri Šamoríne, ktorý vraj prišiel o život pre spory s pozemkovou mafiou. Sama ste sa vyjadrili, že sa ponúka otázka, či nebola táto udalosť zneužitá. Ako to myslíte?

Myslíme si, že v tomto prípade sa smrť človeka nemala spájať s protestmi. Vždy to bude navodzovať úvahy, či nemôže byť náhodou tragická udalosť zneužitá na bičovanie emócií najmä laickej verejnosti, ktorá nemá možnosť preniknúť do podstaty poľnohospodárskych problémov inak než cez médiá. A všetci vieme veľmi dobre, ako niektoré médiá narábajú s ľudskými tragédiami.

Autor: Ľudovít Kusal

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Výbušne k Turecku v Sýrii: Toto Západ nechce počuť, píše Spencerová. Európa, boj sa, zaznelo

0:01 Výbušne k Turecku v Sýrii: Toto Západ nechce počuť, píše Spencerová. Európa, boj sa, zaznelo

Je najvyšší čas, aby sa európski lídri prebudili a začali sa Ankarou veľmi vážne zaoberať. Európa má…