Slovenská pravica je podľa Ritomského rozbitá ako puzzle, ktoré majú obrovské množstvo dielikov, ktoré do seba navyše ani poriadne nezapadajú. To, že chýba silný pravicový hráč, je evidentné a zrejme na tom veľa nezmení ani Richard Rybníček a jeho najnovšia pravicová strana. V slovenskej politike chýba niečo nové, avšak nielen čo sa týka pravice.
U nás totiž okrem stabilnej pravice chýba aj prodemokratická a prozápadne orientovaná ľavica. „Pojem ľavica je na Slovensku znehodnotený tým, akým spôsobom sa slovenský ľavičiari po revolúcii transformovali zo starých komunistických štruktúr, čoho dôsledkom bol aj ich nejasný postoj k zločineckému režimu pred rokom 1989,“ píše Ritomský. V dôsledku týchto slovenských špecifík tak mnohí ľudia, ktorí by mali v západných krajinách bližšie k ľavici, u nás dlho preferovali pravicu ako záruku prodemokratickej a prozápadnej orientácie.
Najlepším príkladom je, ako tvrdí komentátor, Iveta Radičová, ktorá vzhľadom na jej hodnotový postoj by mohla byť v inej krajine dobrou sociálnodemokratickou političkou, ale u nás jej zostala akurát možnosť viesť pravicovú koalíciu.
V konečnom dôsledku rozvoj alternatívnej ľavice zabrzdila strana Smer-SD, ktorá si privlastnila celú stredo-ľavú časť politického spektra. Dnes už je ale podľa Ritomského Smer za svojím vrcholom a i keď len po troškách, začína to s ním ísť dolu vodou. Kto zaplní miesto, ktoré Smer uvoľní, je vraj ešte otázne, ostáva však veriť, že slovenské politické spektrum sa raz dostane do podoby, keď pôjde medzi politickými stranami o skutočne slušný a férový súboj hodnôt bez zbytočného osočovania, klamstiev a káuz.
