Igor Matovič v komentári Denníka N s názvom Klamať ráno, na obed a večer. Na Kaliňáka opisuje ministra vnútra ako ultimátneho klamára, ktorý pravdu hovorí len zriedka… Ak vôbec. „Keď som mu raz povedal, že klame, keď môže, hneď sa ohradil. Vraj klamstvo k politike patrí. Nezabudol sa pochváliť, že už zvláda aj svoju ženu, bývalú siskárku, ktorá mu mala povedať, že už sama začína strácať prehľad o tom, kedy klame a kedy nie,“ píše.
Matovič spomína aj na ďalší prípad, keď „Kaliho“ (ako ho sám v článku familiárne pomenúva – pozn. redakcie) obvinil z iného prečinu. „V iný čas, na moju výčitku, že kradne, kedy môže, sa rovno smial. Vraj on nikdy nič v politike neukradol, on vraj len obchoduje s informáciami. Tak, pardon, pán minister,“ kritizuje. Predseda Obyčajných ľudí tento moment podčiarkuje. „Vtedy som si uvedomil, že toto je jeho svet a nezmení ho moja viera v jeho zmenu. Svet klamstiev, úsmevov, zlodejín a nových úsmevov, ktoré akoby mali otupiť pozornosť opozície a novinárskej obce,“ píše v komentári.
Politik sa na problematiku pozerá zo širšieho uhla pohľadu. „Máme ministra vnútra, ktorý kryje podvody s DPH a zneužíva políciu na boj s opozíciou. Máme premiéra, ktorý takého ministra vnútra kryje a máme políciu, ktorú páchateľ priamo ovláda. Nejako sme sa zacyklili,“ opisuje situáciu vo vláde. Ďalej upozorňuje na článok 32. „Pozrieť sa na účet zlodeja politika už prestáva byť porušením zákona o bankovom tajomstve, ale začína byť postupným uplatňovaním čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zúfalým občanom, ktorí sa nedokážu brániť, dáva do rúk právo postaviť sa moci, ktorá spravodlivosť zabezpečiť odmieta,“ uvádza ďalej politik.
