Čižnár dnes zvolal médiá, aby reagoval na vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a prezidenta Andreja Kisku.
Odmietol tvrdenie Fica, že sa stretnutie, na ktorom Kiska spomenul svoju daňovú kauzu, uskutočnilo v roku 2016. “Vyjadrenia, že som zaklamal alebo, že nehovorím pravdu, sú absolútne scestné a ja si ich vyprosím,” reagoval. Nevylúčil však, že vlani mohli byť iné stretnutia prezidenta a premiéra, na ktorých nebol prítomný.
Na schôdzke v roku 2015 sa podľa neho prebrali aktuálne spoločenské témy. “Pri tomto rozhovore nás štyroch pán prezident Kiska sám od seba povedal, že zistil, že firma jeho a jeho brata je vyšetrovaná v súvislosti s daňovými trestnými činmi. Povedal mi, že má obavu, že toto vyšetrovanie nebude objektívne, vzhľadom na to, že ide o jeho osobu,” opísal Čižnár.
“Na to som mu povedal, že takúto obavu mať nemusí a za prokuratúru zaručujem, že k tomuto nedôjde,” doplnil. Prezidentovi povedal, že ak by sa dialo niečo, čo by sa nemalo diať, môže sa na neho obrátiť. Kiska sa mal na stretnutí opýtať Čižnára na objektívnosť vyšetrovania ešte raz, dostal pritom rovnaké uistenie. Rovnako aj na neskorších ďalších dvoch iných stretnutiach. Otázky prezidenta pritom nevnímal ako snahu o ovplyvňovanie.
“Ja som tam nevnímal ani necítil niečo také, že by prezident na mňa chcel pôsobiť tým smerom, ako má byť kauza vyšetrená,” uviedol. Čižnár pritom zdôraznil, že informáciu o tom, že jeho firma je vyšetrovaná pre daňové podvody, povedal Kiska za prítomnosti premiéra Fica.
“Pán premiér to vedel už odvtedy. Preto konšpirácie o tom, že sú to nejaké úniky a zneužívanie štátnej moci, nie sú pravdivé,” vysvetlil.
Generálny prokurátor vyjadril poľutovanie, že ho dvaja najvyšší ústavní činitelia “zatiahli” do kauzy. “Ani potom neboli voči mne osobne vyvíjané žiadne také aktivity, ktoré by som pociťoval ako nátlak alebo snahu, ako tú kauzu ukončiť,” doložil s tým, že takáto snaha by v jeho prípade ani nemohla byť úspešná a mala by opačný efekt.
Čižnár informoval, že ohľadom Kiskovej firmy KTAG viedla polícia dve vyšetrovania, pričom prvé bolo zastavené v júli 2015. Druhá daňová kauza bola odložená začiatkom roku 2017 po tom, ako firma využila inštitút účinnej ľútosti. Generálny prokurátor teraz nariadil stiahnuť oba spisy na Generálnu prokuratúru SR. “Jedna kauza už je tu, druhá nám dôjde do 6. októbra, aby bolo preskúmané, či tie postupy boli správne,” doložil.
“Po dnešných vyjadreniach generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára už neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že predseda vlády hovoril pravdu,” reagovala na slová Čižnára hovorkyňa strany Smer-SD Ľubica Končalová. Generálny prokurátor podľa nej potvrdil, že prezident Kiska osobne informoval predsedu vlády o svojich daňových problémoch.
“Zároveň priznal, že sa prezident trikrát u neho zaujímal o stav vyšetrovania vo svojej súkromnej kauze, čo je z titulu jeho funkcie neprípustné,” uviedla Končalová. Pre upokojenie situácie v spoločnosti by bolo podľa vládnej strany najvhodnejšie, aby prezident zverejnil všetky dokumenty týkajúce sa jeho daňovej povinnosti a financovania prezidentskej kampane.
“Generálny prokurátor sa vyjadril včera aj dnes rovnako ako prezident a veľmi zrozumiteľne, že prezident nikdy nežiadal o zasahovanie do prípadu,” povedal hovorca prezidenta Roman Krpelan. Prezident podľa neho očakáva, že “predseda vlády sa už konečne prestane venovať politickým intrigám a začne sa viac venovať spravovaniu krajiny”.
Fico v nedeľu (1.10.) na brífingu uviedol, že nevie o “kauze prezidenta SR Andreja Kisku” z nelegálne získaných informácií od daňových či iných orgánov. Kiska mal o svojich problémoch s daňami Ficovi povedať sám. “A to pred rokom, porozprával mi to sám v hoteli Bôrik v Bratislave,” uviedol Fico s tým, že má na to svedkov. Premiér je ochotný ísť s týmto tvrdením bez akéhokoľvek zaváhania aj na detektor lži.
Reagoval tak na programovú riaditeľku z Aliancie Fair-play Zuzanu Wienk, ktorá v diskusnej relácii RTVS povedala, že Fico už začiatkom augusta, teda pred septembrovým anonymom, vedel o daňovej kontrole vo firme prezidenta Kisku. Uviedla tiež, že Fico o Kiskovom prípade hovoril počas pracovného rokovania k zákonu o oznamovateľoch korupcie, na ktorom sa zúčastnila, pretože bola členkou pracovnej skupiny k návrhu tohto zákona.
