„Okrem samotnej chladnokrvnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá mnou mimoriadne otriasla, som zažil počas krízy dôvery v štát, ktorá pretrváva dodnes, niekoľko doslova neuveriteľných príbehov,“ píše prezident Andrej Kiska v Denníku N. Text je súčasťou knihy 2018: Rok protestov.
Mnohé z príbehov sa podľa neho dostali na verejnosť, ale bez detailov. „O tom sa však dá napísať kniha, ktorá by bola natoľko zarážajúca, až by bola neuveriteľná. Búchalo sa dverami, prichádzali nepredstaviteľné návrhy na riešenia situácie,“ dodáva.
Kiska zároveň spomína na jednu šokujúcu udalosť. „Spomeniem však niečo, čo ma utvrdilo v tom, že Slovensko ovláda skupina ľudí prostredníctvom chápadiel siahajúcich na najvyššie miesta v štáte. Potom, ako sa začala spomínať talianska stopa a talianska mafia, ktorej sa Ján Kuciak vo svojich článkoch venoval, vyžiadal som si od Slovenskej informačnej služby informácie o jej pôsobení u nás. To, čo som dostal na stôl, ma doslova šokovalo. Išlo o niekoľkostranový a pomerne podrobný dokument, aké bežne od SIS nedostávam.“
Podvody s agrodotáciami a pozemkami
Dokument podľa prezidenta obsahoval niekoľko zaujímavých faktov. „Rok po roku za posledných možno takmer 10 rokov informácie, ako sa dejú podvody s agrodotáciami a pozemkami na Slovensku. Boli tam konkrétne mená najmä z východného Slovenska, talianske aj slovenské, konkrétne sumy peňazí, konkrétne názvy firiem, ktoré sú podozrivé z obrovských podvodov. Hovoríme o desiatkach miliónov eur, ktoré boli neoprávnene vyplácané, z ktorých časť končila vo vrecku konkrétnych ľudí. Boli tam napísané prepojenia, kto, kde a s kým sa na týchto aktivitách podieľa. A výsledok? Nič. Ticho. Žiadne zatýkanie, žiadna masívna aktivita polície,“ pokračuje Kiska.
Všetci ľudia boli však na slobode a ďalej pokračovali vo svojom konaní. „Ak tie informácie boli pravdivé, tak je na to jediné vysvetlenie. Tí ľudia boli krytí štátnou mafiou, policajtmi, politikmi, ktorí úmyselne nič nevyšetrovali a zametali veci pod koberec. Museli byť krytí aj vedením polície, ktorá od Slovenskej informačnej služby tieto informácie dostávala. A museli ich mať aj na ministerstve vnútra a úrade vlády, kde pracovali minimálne dvaja ľudia, čo mali k podozrivým osobám veľmi blízko,“ myslí si prezident.
Komu toto vyhovuje?
„Toto je príbeh, ktorý ilustruje situáciu na Slovensku. Ilustruje, ako je možné byť na Slovensku nedotknuteľný. Veľmi podobná situácia je aj okolo podozrenia, že Slovensko, naše štátne orgány, pomohlo uniesť občana Vietnamu. Mesiace sa o tom vedelo, ale nikto nič neurobil. Nikto nechcel ani začať vyšetrovanie. Až verejný tlak médií donútil štátne orgány začať konať.“
Kiska si na základe spomínaných udalostí kladie viaceré otázky: „Komu toto vyhovuje? Čo s tým vieme spraviť?“
„Ja, my politici, my občania Slovenska, ktorým na našej krajine záleží. Obávam sa, že aj tento osmičkový rok vojde do dejín ako jeden z najhorších v našej histórii,“ uzavrel prezident Slovenskej republiky.
