„Ak nepríde k spoločnému postupu Mosta-Híd a SMK, to už je jedno, koľko menších satelitov bude krúžiť okolo nich, tak sa šance, že sa dostanú do parlamentu, výrazne znižujú,“ konštatoval Hrabko.
„Šanca, že maďarská menšina bude mať zastúpenie aj v budúcom parlamente, je daná spoluprácou Mosta-Híd a SMK. Ak pritom budú aj ďalšie menšie strany, to môže byť iba výhodou, ale tieto dve strany sú základom,“ dodal.
Či bolo rozhodnutie predsedníctva SMK zamietnuť spoločnú kandidatúru na listine volebnej strany s názvom Strana regiónov Most MK iba taktikou s cieľom dotlačiť Most-Híd k ústupkom alebo definitívnym koncom plánu ukážu podľa Hrabka až ďalšie rokovania.
„Ak pôjdu samostatne, môže sa stať, že ani jedna strana neprekročí päťpercentný prah. Aby som to skrátil, jednoducho sa správajú ako slovenské strany,“ poznamenal.
Strana Za ľudí Andreja Kisku totiž odmietla ponuku na vstup do predvolebnej koalície s Progresívnym Slovenskom (PS) a Spolu a namiesto toho ponúkla vytvorenie veľkého Bloku zmeny.
Ten je však podľa Hrabka úplne nereálny, o čom museli vedieť aj kiskovci, keď tento plán medializovali.
„Karta sa obrátila, PS-Spolu už nie je na koni, na koňa sa dostala strana Za ľudí. Neexistuje preto pre nich dôvod, ktorý by ich presvedčil, aby uzatvárali trojkoalíciu. Preto navrhli akúsi väčšiu koalíciu, o ktorej vedia, že vzniknúť reálne nemôže,“ konštatuje Hrabko.
„Pán Kiska veľmi dobre vie, že SaS a KDH nezmenia názor a pôjdu samostatne. Hrá sa iba o to, komu ostane v rukách 'Čierny Peter', tu sa prehadzuje zodpovednosť. Žiadna strana nechce byť zodpovedná, že zapríčinila to, že nevznikne veľká predvolebná koalícia. Nikto za to nebude chcieť byť vinný, lebo voľby môžu dopadnúť všelijako, to si dnes ešte ani nevieme predstaviť,“ dodáva.
Ťah Igora Matoviča, ktorý na svoju kandidátku púšťa Kresťanskú úniu Anny Záborskej a Richarda Vašečku, podľa Hrabka prinesie OĽaNO bonus v podobe hlasov kresťanských voličov, ktoré však v konečnom dôsledku môžu chýbať KDH.
„Igor Matovič sa pozerá na svoju stranu a snaží sa zostaviť kandidátku tak, aby mu zabezpečila prekročenie päťpercentnej hranice na vstup do parlamentu. Toto je jedna z možností, ako tomu napomôcť,“ povedal Hrabko.
Zo strany Záborskej a Vašečku, ktorí sa tentoraz v politike KDH nepresadili, však túto kandidatúru považuje za „trucpodnik“.
Na otázku, či je OĽaNO vďaka Anne Záborskej už definitívne mimo rizika, že sa do parlamentu nedostane, Hrabko odpovedal záporne. „Až taký veľký politický výtlak pani Záborská nemá,“ uzavrel Hrabko.
V diskusii ocenil rozhodnutie disciplinárneho senátu pozastaviť výkon sudcovského mandátu Monike Jankovskej až do vyrieknutia definitívneho verdiktu.
„Hodnotím to tak, že disciplinárny senát urobil to, čo verejnosť očakáva, čo je v tomto prípade dobre. A konal rýchlo. Čo sa už nedá povedať o pánovi ministrovi. Ale pán minister sa konečne rozhýbal, podal ten návrh a senát rozhodol. Ale vyrušuje tam jedna vec, a síce, že o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhodovala aj politička zo strany Dobrá voľba Tomáša Druckera, pani Kurilovská. Ktorá už predtým dala jasne najavo, čo by sa malo stať, a to sa môže hodnotiť ako zaujatosť. Takéto rozhodnutie však má byť nespochybniteľné,“ konštatoval Hrabko.
Na otázku, či bol v prípade zverejnenia esemesiek Martina Glváča (Smer-SD) Igorom Matovičom dôležitejší verejný záujem poznať obsah Glváčovej pošty alebo jeho právo na súkromnú komunikáciu, Hrabko reagoval, že to môže povedať iba súd.
Matovič však podľa neho usúdil, že verejný záujem poznať túto poštu má prioritu a je ochotný prípadne znášať aj sankcie.
„Samozrejme, ak išlo o porušenie zákona, Igor Matovič bude musieť prijať trest. Ale ten trest mu zrejme za to stojí. A spoločnosť mu môže byť vďačná za to, že to zverejnil,“ povedal Hrabko.
Na margo rozhodnutia predsedu SNS Andreja Danka nezúčastňovať sa na rokovaní Koaličných rád, Hrabko povedal, že podstatná je účasť SNS ako takej.
„O pár mesiacov sú tu voľby a to znamená, že každá strana bude hrať čoraz viac na svoje vlastné tričko. Dôležité je, aby bol schválený štátny rozpočet,“ podčiarkol.
Andrej Danko svojím rozhodnutím protestoval proti hlasovaniu Mosta-Híd, ktorý v parlamente zablokoval tri návrhy zákonov z dielne SNS.
