Kiskova strana má volebný potenciál dvadsať percent. Zobrala by hlasy opozičníkom. Lídri strán reagujú!

    0
    Prezident SR Andrej Kiska a jeho poradca Rado Baťo (Autor: TASR)

    Píše to portál aktuality.sk. Ako uvádzajú, najnovší prieskum agentúry Focus nepriniesol žiadne novinky, koaličné aj opozičné strany sa držia približne na stálych číslach, zamiešať karty by však mohol zmeniť možný projekt Andreja Kisku. Malo by ísť o politickú stranu, na ktorej pracuje celý prezidentov tím. Neznamená to však, že preferencie strany budú rovnako vysoké, môžu byť omnoho nižšie. „Keď si vlani v decembri nechalo spraviť prieskum Progresívne Slovensko, jeho volebný potenciál dosiahol 9,6 percenta. V prieskumoch preferencií však nemá ani päť percent,“ píše sa v článku.

    Ako sa ďalej uvádza, ťahúňom nového projektu by mal byť samotný prezident, ktorého ľudia poznajú. Napriek tomu, že je dlhodobo najdôveryhodnejším politikom, jeho preferencie neustále klesajú. Na porovnanie, kým koncom roka bola jeho popularita na úrovni vyše 71 percent, v apríli tohto roku to bolo už len niečo vyše 46 percent. Ako sa konštatuje, do projektu chceli zavolať aj známe osobnosti ako Ivana Mikloša, Daniela Lipšica alebo Veroniku Remišovú.

    Vojna o voličov

    Otázka je, ako by nový projekt súčasného prezidenta zapôsobil na voličov opozičných a koaličných strán. Podľa prieskumu by novou stranou najviac utrpeli SaS, OĽaNO a KDH. To naznačuje aj aprílový prieskum, kde sa zistilo, že voliči kresťanských demokratov považujú za prijateľnejšieho predsedu strany Andreja Kisku ako Alojza Hlinu. Kým súčasnému šéfovi strany dôveruje 60 percent, v prípade prezidenta to je 69 percent. Naopak, voliči SaS a OĽaNO najviac dôverujú lídrom strany, ale po nich nasleduje Andrej Kiska, čo však neznamená, že by svoj hlas posunuli práve jemu.

    Podľa hovorcov hlavy štátu nerozmýšľajú o prípadnej koalícii s ĽSNS a SNS, no najmä so Smerom. Je však zrejmé, že súčasná koalícia by už nevznikla a šancu by mali opozičné strany SaS, OĽaNO, KDH, Sme rodina spolu s Mostom-Híd. Išlo by však o veľmi krehké spojenie vládnych strán.

    Spájanie strán

    Ako už je známe, Ivan Štefunko z Progresívneho Slovenska sa vyjadril, že jeho strana by mala byť nejakým spôsobom súčasťou Kiskovho projektu. Podobné slová povedal aj Miroslav Beblavý zo Spolu. Podľa neho by sa strana mala pokúsiť čo najviac vytvoriť spoluprácu, ak bude mať rovnaký pohľad na politiku ako členovia strany. Možné spojenie progresívcov s Beblavého stranou a prezidentovým projektom však ešte nikto nepotvrdil.

    To, že prezidentov projekt by mohol byť prekážkou pre Smer, si všimli aj jeho predstavitelia a preto zmenili rétoriku. Kým najčastejšie rýpali do Richarda Sulíka, teraz je ich terčom Andrej Kiska. V poslednom čase tak robí najmä predseda strany Robert Fico.

    Problémom by mohli byť možné predčasné voľby, ktoré by prezidentovu politickú budúcnosť mohli skomplikovať. Mandát hlavy štátu má do 15. júna budúceho roka a dovtedy nesmie byť členom žiadnej politickej strany. Ako sa však vyjadrili Kiskovi hovorcovia, aj s takouto alternatívou sa ráta. 

    Predseda strany Smer Robert Fico by mohol zabrániť vstupu Andreja Kisku do straníckej politiky vyvolaním predčasných volieb. Dôležité však bude ich načasovanie a vyvolanie pádu vlády. Ak by bolo načasovanie správne, Fico by mohol Kisku vyšachovať z politiky úplne a to nielen ako straníckeho, ale aj ako opätovného prezidentského kandidáta. Viac sme o tom písali TU.

    Sulík: Kiska má dve možnosti

    Predseda najsilnejšej opozičnej strany SaS pripúšťa, že im prípadný Kiskov projekt môže zobrať nejakých voličov. Z toho sa však nestrieľa. „Budeme sa snažiť našich voličov presvedčiť, že sme lepšia voľba, pretože nekupujú mačku vo vreci. Od nás voliči vedia, čo môžu čakať. Nehovorím, že všetci naši voliči sú so všetkým spokojní, ale majú úplnú istotu, že hovoríme, čo si myslíme a robíme, čo hovoríme,“ vysvetľuje Sulík.

    Ako však dodáva, nemá ambíciu stať sa premiérom. Podľa Sulíka však súčasný prezident má dve možnosti, ako pokračovať v politike – „buď založí vlastnú stranu, alebo spojí dve spomínané nové strany. Môj názor je, že spojiť tieto dve strany dáva zmysel. Ak bude takýto projekt s Andrejom Kiskom úspešnejší vo voľbách ako SaS, tak je prirodzené, že Kiska bude premiérom a SaS bude súčasť tejto vlády,“ vyjadril sa v rozhovore.

    Podľa liberála by sa však prezident v prípade vstupu do straníckej politiky stal rozbíjačom pravice. „Progresívne Slovensko a Spolu, a ak by Andrej Kiska založil novú stranu, tak to bude len ďalšie trieštenie pravicových síl,“ dodáva. Viac v rozhovore TU.

    Matovič: Nám hlasy nezoberie

    Napriek tomu, že sa už od mája hovorí, že možná strana prezidenta Kisku by zobrala voličov súčasnej opozícii, Igor Matovič z OĽaNO sa takéhoto scenára nebojí. V rozhovore pre Parlamentné Listy povedal, že ich strane voličov nezoberie. „Myslím si, že veľa našich voličov je na nás dosť naviazaných a nemyslím si, že by to bola pre nás nejaká zásadná konkurencia. Určite nie. Skôr si myslím, že to bude strana, ktorá dá ponuku doterajším nevoličom a pritiahne ich k voľbám, čo by bolo dobré,“ vysvetlil s tým, že priorita pre Andreja Kisku budú nevoliči, ktorých sa bude snažiť osloviť.

    Pripúšťa však, že sa voliči môžu mierne prerozdeliť. A to z dôvodu, že Kiskov projekt zaujme voličov všetkých strán, čo však je podľa Matoviča normálne.

    „Keď si človek sadne na jednu lavicu, kde sedia piati ľudia a sadne si tam šiesty, tak je tam, pochopiteľne, menej miesta. Vzhľadom na to, že dva milióny ľudí nechodí voliť, tak je tu ešte veľké pole neorané pre každého, kto to myslí dobre so Slovenskom. Nemyslím si, že Kiska bude robiť nejakú Procházkovu Sieť, ktorá sa po budúcich voľbách vrhne Ficovi okolo krku. Tým pádom vítam takúto konkurenciu na našej strane brehu. Bodaj by to vyšlo,“ dodáva. Viac sme písali TU.

    Hlina: Budeme bojovať

    Na názor sme sa pýtali aj šéfa KDH, ktorý povedal, že politika je boj, a ak prezident vstúpi do ringu, nič mu v tom nebráni. „Od nás môže čakať to, že my v tom zápase budeme bojovať,“ dodáva. Na otázku, či bude prezidenta Kisku podporovať naďalej napriek tomu, že voliči jeho strany prejavujú hlave štátu vyššiu dôveru, odpovedal jednoznačne.

    „Andrej Kiska je prezidentom Slovenskej republiky, ale mám pocit, že má bližšie k straníckej politike, čo nie je vylúčené. Ale, nech sa páči. V politike, a najmä v straníckej, sú iné parametre, ktoré aj ináč platia, tak nech si to vyskúša,“ uvádza na záver.

    Kollár: Spoluprácu nevylučujeme

    Zaujímal nás aj názor Borisa Kollára, ktorý jednoznačne povedal, že volebný potenciál a preferencie strany sú dve úplne rozličné veci. Ako uvádza, kým jeho strana Sme rodina má volebný potenciál 23 percent, pričom v realite je to omnoho menšie číslo, polovica alebo tretina, momentálne medzi siedmimi až desiatimi percentami. Čiže dané číslo podľa Kollára netreba preceňovať. Pripúšťa však, že by voličov zobrali všetkým stranám, najmä SaS, OĽaNO a KDH.

    „To je život, nikto tu nemá monopol na preferencie. Tu ide iba o to, kto akú politiku ponúkne a ak presvedčí ľudí v daných voľbách, tak každému padnú preferencie. A teda, či zoberú veľa, alebo málo voličov. To je celé,“ vysvetľuje.

    Ako však dodáva, to, či by išli s prezidentovou stranou do koalície, závisí od viacerých faktorov. Najmä, ako by skončili iné politické strany a aká by bola možnosť zostaviť vládu. „My nevylučujeme spoluprácu s Andrejom Kiskom, takisto ako nevylučujeme spoluprácu s každou relevantnou politickou stranou, ktorá bude schopná naplniť alebo pomôže naplniť náš program, ktorý chceme, aby sa uskutočnil. Čiže nevylučujeme nikoho,“ uzatvára.

    Hrnko želá úspech

    Na to, či spoluprácu nevylučuje aj SNS, o ktorej sa prezidentovi hovorcovia vyjadrili, že vytvoriť koalíciu s národniarmi nechcú, sme sa pýtali Antona Hrnka. Ten bol veľmi strohý. „O tom, s kým pôjde SNS do koalície, budú rozhodovať výsledky volieb. Ja každému, kto sa do nich zapojí, želám úspech.“

    - Reklama -