Prezident tak vrátil túto novelu o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest späť do Národnej rady (NR) SR a navrhuje, aby ju parlament pri opätovnom prerokovaní neprijal ako celok.
Schválený zákon totiž podľa hlavy štátu predstavuje významný zásah do základného práva vlastniť majetok. Argumentáciu predkladateľa i praktické dôvody na schválenie zákona preto považuje za “nedostatočné a neobhájiteľné”.
„Je neprijateľné, aby sa manažérske chyby Národnej diaľničnej spoločnosti, respektíve Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky pri príprave a realizácii jedného konkrétneho projektu výstavby riešili takým legislatívnym spôsobom, ktorý nie je v súlade s ústavou. A navyše, nevyplynul z nevyhnutnosti vyvolanej náhlymi a nepredvídateľnými skutkovými a právnymi okolnosťami,” argumentoval prezident.
Hlavným impulzom pre vypracovanie a prijatie zákona boli totiž problémy s výkupom pozemkov potrebných na výstavbu obchvatu Bratislavy. Prezident je pritom presvedčený, že schválený zákon umožňuje obmedziť vlastnícke právo spôsobom, ktorý nemožno kvalifikovať ako obmedzenie v nevyhnutnej miere. Myslí si tiež, že skrátené legislatívne konanie, v ktorom bol zákon prijatý, nebolo odôvodnené.
Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest patrí totiž medzi deklarované politické a výdavkové priority každej vlády od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. “Postup predkladateľa, ktorý v máji 2017 tvrdí, že praktický problém súvisiaci s prípravou a realizáciou individuálnej stavby je nevyhnutné riešiť novelou zákona v skrátenom legislatívnom konaní, je preto nutné označiť za zneužitie tejto formy legislatívneho procesu,” dodal Kiska.
Novela, ktorú parlament schválil v utorok 16. mája, zavádza do praxe nový právny inštitút predbežnej držby. Práve ten má umožniť pred ukončením vyvlastňovacieho procesu vykonávať vopred vymedzené a odstrániteľné práce v nevyhnutnom rozsahu na pozemkoch pod cestami.
