Profil politika na PL.sk slúži na spájanie poslanca a občana. Poslanec najsilnejšej vládnej strany Smer-SD Dušan Jarjabek podobne ako jeho kolegovia z Národnej rady Slovenskej republiky dostáva na profile otázky od našich čitateľov a poctivo na ne odpovedá. Prinášame vám sumár toho najzaujímavejšieho, čo ste sa ho opýtali.
Na Valentína sa uskutočnila mimoriadna schôdza iniciovaná opozíciou, na ktorej chceli vyjadriť nedôveru predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Dnes už vieme, že schôdza sa skončila skôr, ako sa vlastne začala. Po necelej štvrťhodine ju prerušil predseda parlamentu Andrej Danko, lebo predkladateľ návrhu šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič opakovane neuposlúchol Dankovu výzvu na odstránenie vizuálnych pomôcok, ktoré si so sebou za rečnícky pult zobral. Viac sme o tom písali TU.
Ficov poslanec priznal, že si kládol otázku, aký je význam tejto mimoriadnej schôdze. „Pre iniciátorov tejto akcie je to zrejme predstava, že sa uvidia večer v spravodajstve televízií a budú o sebe čítať v novinách,“ poznamenal a pokračoval so slovami, že problém, pre ktorý schôdzu zvolali, vláda už vyriešila. „Hoci – keby sme boli ´puritáni´ – tak ani nemusela,“ dodal.
Podľa jeho slov, ak chce líder Obyčajných hľadať v parlamente vinníkov a niečo riešiť, mal by svoju pozornosť upriamiť na to, kto privatizoval energetické monopoly, kto predával zlaté sliepky a s menšinovým podielom odovzdával aj riadiace kompetencie vopred vybraným zahraničným záujemcom. Jarjabek Matovičovi odkázal, nech dá návrh, aby sa výroba a distribúcia vody, plynu, elektriny, možno aj banky, pošty a telekomunikácií znárodnili. „Ako sociálni demokrati by sme sa takým podnetom určite zaoberali. A možno by sme za to dokázali aj zahlasovať,“ upresnil.
Kiska dáva najavo, ktorí občania sú mu bližší, drahší a milší
Na rad prišla aj celospoločenská téma registrácií cirkví. Prezident Andrej Kiska vrátil Národnej rade Slovenskej republiky novelu zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorú parlament prijal 30. novembra 2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že novela neprimerane zasahuje do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR. Deklarovaným cieľom novely malo byť podľa predkladateľov eliminovať ´špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností´ s cieľom získať finančné príspevky od štátu. V mene toho schválený zákon zvýšil minimálny počet plnoletých členov pre registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti z 20 000 členov na 50 000 členov. Čitateľa PL zaujímalo, prečo prezident návrh vetoval a čo týmito krokmi sleduje.
„Nuž – náš súčasný pán prezident spočiatku stále zdôrazňoval, že chce byť prezidentom všetkých občanov, ale nejako nám dáva najavo, ktorí sú mu bližší, drahší a milší. A ktorých naopak on teda ´nemusí´. Čiže pán prezident prejavuje čoraz častejšie svoje politické postoje a uvažuje viac stranícky než občiansky,“ píše otvorene Jarjabek a dodáva, že návrh zákona o cirkvách konzultovali s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností, vyjadrovali sa k nemu odborníci a väčšina poslancov v parlamente dala hlasovaním najavo, že s návrhom súhlasí. „Možno niektorí poradcovia pána prezidenta majú iný názor, ale zákon neprijímame pre nich, ale pre občanov tohto štátu,“ dodal.
Havran nie je vhodný na pôsobenie vo verejnoprávnom médiu
Koncom januára sa v médiách hovorilo aj o „nedorozumení“ medzi europoslancom Richardom Sulíkom a publicistom RTVS Michalom Havranom. Obaja aktéri sa dokonca stretli v diskusii Denníka N. Témou diskusie mala byť žaloba, ktorú Sulík podal na Havrana, lebo ho nazval „trápnučký fašista“. Po hodine a 42 minútach diskusie sa menovaní nedohodli ani na tom, čo to fašizmus je. Sulík vyhlásil, že už sa nepovažuje za liberála a Havranovi odporučil húliť menej trávy. Viac sme o tom písali TU.
„Slušne, zdvorilo a stručne by som mohol zareagovať v tom duchu, že pán Havran nie je podľa môjho názoru ideálnym prototypom novinára vhodného pre pôsobenie vo verejnoprávnom médiu,“ vyjadruje sa k osobe publicistu Jarjabek. Ako pokračuje, nemá nič proti jeho názorom, „ale ak by verejnoprávna televízia urobila to, čo podľa zákona urobiť má – teda keby vytvorila podobný priestor, v ktorom by sa mohli prezentovať priaznivci opačných názorov, asi by sme to tu nepredýchali…“
„Ja si myslím, že militantné extrémy do médií verejnej služby nepatria a je úplne jedno, či ide o extrémistu pravičiarskeho alebo ľavičiarskeho, makového alebo orechového,“ tvrdí smerák. Podľa jeho názoru verejnoprávna televízia i rozhlas majú pôsobiť tak, aby sme žili v kultivovanom prostredí, aby sme si boli vedomí odkazu našich predkov, poznali svoje dejiny a robili všetko pre prosperitu našich občanov, rodín, obcí i štátu.
Koaličný poslanec tiež odpovedal na aktuálnu tému jesenných župných volieb. V stručnosti sa vyjadril, že ani k 20. februáru 2017 nepadlo rozhodnutie, kto bude kandidovať za Smer v Banskobystrickom samosprávnom kraji proti aktuálnemu županovi Marianovi Kotlebovi.
