Kiska konal veľmi nezodpovedne. Nemôže mať jeden pravdu a všetci ostatní nie, hovorí Anton Hrnko

    0
    Anton Hrnko (Autor: TASR)
    Minulý týždeň ste sa zúčastnili Fóra predstaviteľov politických strán strednej a východnej Európy a Číny v Bukurešti v Rumunsku. Čoho sa toto stretnutie konkrétne týkalo?
     
    V Bukurešti sa stretlo fórum 16 + 1, ktoré je fórom medzi krajinami strednej a východnej Európy s Čínou. Tentoraz bola platforma založená na báze politických strán, ktoré sa snažia o spoluprácu v rôznych oblastiach záujmu. Ide o to, že Čína je v súčasnosti jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich krajín, a preto má záujem spolupracovať.
     
    Na tomto fóre sa debatovalo o podpore projektu tzv. novej Hodvábnej cesty, teda obnovení niekdajších obchodných vzťahov medzi východom a západom, ktoré sa dialo po takzvanej Hodvábnej ceste, ktorá sa začínala v strede Číny a prechádzala cez horstvá ako Himaláje, Alpy a iné prekážky do strednej a južnej Ázie. Cez Kaspické more smerovala do Malej Ázie a tadiaľ jej pokračovanie išlo mnohými vetvami ďalej na západ. Jedna z tých vetiev bola vetva dunajská, ktorá spájala Čiernomorie s oblasťou Severného mora a Škandinávie. V tomto zmysle má ísť o obnovenie pevninského obchodu, tak ako to bolo niekoľko storočí, kým túto pevninskú cestu nenahradili námorné cesty. Keďže dnešné moderné prostriedky umožňujú rýchlejšiu dopravu po pevnine ako po mori, tak je to z hľadiska perspektívneho rozvoja zainteresovaných krajín veľmi zaujímavé.
     
    Čo by mohol projekt Hodvábnej cesty znamenať pre Slovensko?
     
    Ako som spomenul, Dunajská cesta v histórii spájala čiernomorský svet so svetom okolo Severného mora. Existovala ešte jedna významná staroveká cesta, ktorá stratila na význame po objavení Ameriky. Jej názov bol Jantárová cesta, ktorá spájala Baltské more s Jadranom. Jedna z najdôležitejších vetiev Jantárovej cesty prechádzala cez Bratislavu a tu sa križovala už od hlbokého staroveku Jantárová cesta s Dunajskou, ktorá bola predĺženou Hodvábnou cestou. Na základe toho Bratislava mimoriadne prosperovala. Dokazujú to aj posledné vykopávky na Bratislavskom hrade, kde sa objavili stavby z obdobia, keď tu bolo keltské oppidum, ktoré nemá žiadnu alternatívu vo vtedajšej Európe mimo rímskych provincií. Mesto, ktoré bolo ďaleko od Ríma, bolo postavené na rímsky spôsob z kameňa a malty, a teda výrazne predstihovalo všetky ostatné mestá vtedajšej, tzv. barbarskej Európy. To bolo dôsledkom toho, že tu fungoval výrazným spôsobom obchod pohybujúci sa po spomínaných cestách.
     
    Myslím si,  že Slovensko má naďalej centrálnu pozíciu v srdci Európy a že by mohlo z tohto kontinentálneho obchodu mimoriadne profitovať, najmä v prípade, že by sa riešili otázky v súvislosti s predĺžením širokorozchodnej trate z Košíc až do Bratislavy. Už samotná skutočnosť, že táto širokorozchodná trať sa končí v Košiciach, dáva veľkú príležitosť Košiciam, aby sa tam vybudovalo logistické centrum, ktoré by zabezpečovalo transfer tovaru z východu smerom na západ.
     
    Samozrejme, sa hovorí, že „keď hovoria zbrane, múzy mlčia“, ale keď hovoria zbrane aj obchod mlčí. Rozvoj vzájomného obchodu je tak aj prostriedok na to, aby sa zabezpečil trvalý mierový rozvoj krajín, ktoré sa na tejto Hodvábnej ceste nachádzajú.
     
    Pred pár dňami sme uverejnili rozhovor s riaditeľkou Centra pre ruské, európske a ázijské štúdiá Theresou Fallonovou, ktorá tvrdila, že Čína sa novodobým projektom Hodvábnej cesty snaží rozdeľovať Európsku úniu a oslabiť transatlantickú spoluprácu EÚ s USA. Čo si o tom myslíte?
     
    Keď chce človek vidieť duchov, tak ich aj vidí. V každom prípade Európa predstavuje jeden komplex. Ak sa pozrieme, čo sa dnes deje, tak vidíme veľmi silné tendencie vytlačiť Rusko, čo je samovražedná záležitosť, pretože žiadna bezpečnosť a trvalý mier bez účasti Ruska nemôže byť.
     
    Spomínané logistické centrum, ktoré by sa mohlo vytvoriť pri prípadnom predĺžení Hodvábnej cesty a širokorozchodnej trate až do Bratislavy, by skončilo vo Viedni, Bratislava by zohrala výnimočnú úlohu. Keby sa prístav v našom hlavnom meste stal prekladiskom, tak lode, ktoré by napríklad vyplávali z Dublinu, by cez Hamburg mohli prejsť na Rýn a odtiaľ cez kanál Mohan – Dunaj prísť do Bratislavy, tu sa preložiť a naložiť a odplávať napríklad do Osla. V tomto zmysle ide skôr o to, integrovať celú Európu do kontinentálneho rozvoja. Z toho môžeme vidieť, že obchod nerozdeľuje, obchod vždy spája.
    Prezident Andrej Kiska sa stretol minulý rok na jeseň s dalajlámom. Zaznievajú z čínskej strany aj naďalej negatívne ohlasy či vnímanie nekonzistentnosti našej zahraničnej politiky?
     
    Slovenská republika spolu s Českou republikou sú prvé štáty, ktoré uznali Čínsku ľudovú republiku po Sovietskom zväze. Ako spoločný štát Československo sme mali veľmi dobré meno v Číne, pretože sme do tejto krajiny priviezli veľa technológií, aj pri rozvoji poľnohospodárstva. Slovensko uznáva koncepciu jednotnej Číny. To znamená, že odmieta akýkoľvek separatizmus v Číne, či už ide o etnický (snaha o osamostatnenie Tibetu), alebo politický (Taiwan).
     
    Myslím si, že je povinnosťou všetkých politikov a štátnikov túto koncepciu jednotnej Číny dodržiavať aj vzhľadom na to, že Čína je veľmi citlivý štát, ktorý má veľké skúsenosti s pokusmi o svoje rozdelenie, či už v rámci kolonizácie, alebo v rámci vojen, ktoré západné štáty voči Číne viedli. Preto Čína na akékoľvek kroky, ktoré majú čo i len náznak podpory separatizmu, veľmi tvrdo reaguje. Osobne si myslím, a nie je to len môj názor, že pán prezident konal veľmi nezodpovedne, keď sa stretol s dalajlámom, pretože to malo okamžité dôsledky na postavenie podnikateľských projektov Číny na Slovensku.
     
    Slovensko nie je taký štát, ktorý môže od seba odháňať zahraničný kapitál, pretože stále máme pomerne vysokú nezamestnanosť a stále potrebujeme našich ľudí dostať zvonka, aby si nemuseli hľadať prácu po celom svete. Keď sa vlastne urobia opatrenia, ktoré zamedzia čínskym investíciám na Slovensku, je to veľmi nezodpovedné voči občanom Slovenskej republiky. Vieme celkom konkrétne, že tie pozitívne vzťahy Kiskovo stretnutie s dalajlámom naštrbilo. Pocítil to aj náš minister hospodárstva, ktorý bol na rokovaniach v Číne, ale aj predseda parlamentu Andrej Danko, ktorý išiel na stretnutia vo východnej Ázii. Vidíme, že Čína taktiež odďaľuje zámer kúpiť US Steel.
     
    Nemyslím si, že si môžeme dovoliť takúto politiku, hazardovať so svojím dobrým menom u hociktorého štátu, hocikde vo svete.
     
    Ak sa dotkneme domácej politiky, tak vzťahy medzi prezidentom, predsedom vlády a predsedom parlamentu sa zdajú byť naštrbené. Bolo to vidieť aj v pondelok pri 25. výročí Deklarácie zvrchovanosti SR v parlamente, kde nebol prítomný Kiska. Aký je váš postoj k tomu a čo pre vás znamenalo výročie Deklarácie zvrchovanosti SR?
     
    Predovšetkým je smutné, že takéto výročie, ktoré umožnilo aj to, že pán Kiska sa stal prezidentom Slovenskej republiky a môže reprezentovať krajinu navonok, si nie je ochotný pripomenúť. To je smutná vec, pretože národy, ktoré si nevážia svoju minulosť, si nevážia samy seba a nevážia si ani svoju budúcnosť. Také národy majú malú perspektívu. Kto iný si nás bude vážiť, keď si my sami seba nebudeme vážiť? Smutné je tiež, že najvyšší ústavní činitelia nenachádzajú k sebe cestu. Nechcem hodnotiť príčiny, ale jednoducho nemôže mať jeden pravdu a všetci ostatní nie. V demokracii si musíme jeden druhého vzájomne vážiť, rešpektovať sa a vychádzať si v ústrety.
     
    Čo sa týka výročia Deklarácie zvrchovanosti SR, tak si musíme v prvom rade uvedomiť, že už 25 rokov žijeme vo zvrchovanom štáte. Pre mňa bola zvrchovanosť veľmi podstatná záležitosť, pretože som celý svoj politický kapitál vložil do toho, aby sa táto myšlienka presadila. Prvýkrát sa táto myšlienka objavila v rozpadajúcich sa socialistických federáciách. Najskôr v Sovietskom zväze potom v Juhoslávii. Jednotlivé nesamostatné národy si začali vyhlasovať zvrchovanosť, aby dali najavo, že si chcú svoje veci riešiť samy. Túto myšlienku som do slovenského kontextu spolu s pánom Bobákom priniesol ja v tzv. Šurianskom memorande, ktoré bolo prijaté 3. marca 1990. Potom som túto myšlienku aj ďalej rozvíjal v rámci politiky SNS. Keď sa rokovalo v júli 1990 o vyhlásení novej vlády, tak som vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi povedal, aby rozmýšľali o zvrchovanosti, lebo len tak môžeme vo vzťahu k Čechom dospieť k nejakému zdarnému riešeniu. Postupne sa táto myšlienka stávala obsahom práce viacerých politických strán. Voľby v roku 1992 ukázali, že nie je možné pokračovať v starom trende, a myšlienka zvrchovanosti sa stala prvým bodom, ktorý riešila nová národná rada. Sedemnásteho júla 1992 sa aj hlasmi SNS stala skutočnosťou.
     
     
    Prednedávnom sme si pripomenuli aj ďalšiu slávnosť Cyrila a Metoda. Na Devíne však chýbal váš predseda Andrej Danko, ktorému nebolo dovolené tam vystúpiť. Vy ste sa tejto slávnosti osobne zúčastnili. Aký ste mali z toho pocit?
     
    Ja som nevedel, že sa odohrali nejaké problémy medzi premiérom a predsedom národnej rady. V každom prípade si musíme uvedomiť, že takýto sviatok je veľmi významný z hľadiska budovania národného sebavedomia. Myslím si, že si to aj ľudia uvedomujú, pretože to je jediný sviatok, ktorý spontánne slávia nielen politici, ale aj ľudia. Je to jedna z najstarších tradícií, ktorá je na Slovensku, a Slovákov držala pri živote ako kultúrny národ, že sme neboli len nejakým etnikom zabudnutým v horách, ale že sme dokázali i na základe pôsobenia solúnskych bratov tvoriť kultúrne hodnoty, aj keď bez vlastného štátu. V tomto zmysle je povinnosť všetkých štátnikov, počnúc prezidentom, aby si spolu s ľuďmi tento sviatok pripomínali. 
     
    Čo sa týka neprítomnosti Andrej Danka, si myslím, že išlo skôr o nedorozumenie protokolov ako nedorozumenie politikov. Protokoly by mali rešpektovať vôľu politikov, pretože táto koalícia nemá alternatívu a musí držať pohromade. V pondelok bolo pri výročí zvrchovanosti vidieť, že si to obaja štátnici uvedomujú, škoda len, že tam nebol aj ten tretí.
     
    Zdá sa, že fungovanie vládnej koalície nie je jednoduché. Vy ste sa taktiež trochu pustili do ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý odobral vypracovanie Bezpečnostnej stratégie SR vášmu štátnemu tajomníkovi Lukášovi Parízkovi.
     
    Treba vidieť, že koalíciu tvoria strany, ktoré majú niekedy diametrálne odlišné stanoviská v niektorých bodoch. Z hľadiska zodpovednosti za štát a obyvateľov Slovenskej republiky sa spojili a tvoria koalíciu. Ako sa hovorí aj ľudovo, láska nehádaná, nie je milovaná. Myslím si však, že nie je žiaden problém, ktorý by sa nedal riešiť. Aj moje vystúpenie vo vzťahu k štátnemu tajomníkovi na ministerstve školstva Petrovi Krajňákovi alebo aj voči Lajčákovi okolo Bezpečnostnej stratégie SR bolo tlačou viac dezinterpretované ako vysvetlené. Jediný zodpovedný za rezort je minister, ja som mu toto právo neuprel, iba som poukázal, že niektoré veci treba robiť citlivejšie.
     
    V médiách sa pred pár dňami skloňovalo vaše meno v súvislosti s cenou „Homofób roka“. Vy ste na to reagovali, že vás tým označili za normálneho. Bol dezinterpretovaný aj v tomto prípade váš výrok, za ktorý ste získali túto „cenu“?
     
    Samozrejme, že bol dezinterpretovaný, ale celé to zaváňa manipuláciou, pretože sa ukázalo, že to vyhral vysoko Richard Sulík a že manipuláciou hlavného konšpirátora a hlavného rusofóba, pána Juraja Smatanu sa tieto čísla zmenili. Lebo podľa medializovaných správ to bol Smatana, kto organizátorov upozornil, že im to trolujú fašisti“, a na základe jeho upozornení to zmenili, teda z 37 percent na 27 a mňa z 26 percent na 34 %. Ja sa už k tejto veci nemienim vyjadrovať, pretože s manipulátormi a s ľuďmi, ktorí ciachujú svojich občanov podobne ako sa ciachujú býky na pasienkoch, nechcem mať nič spoločné
     
    - Reklama -