Ministerstvo obrany pod Gajdošovým vedením vybralo v prípade stíhačiek pre slovenskú armádu drahšiu z dvoch možností. Americké stíhačky typu F-16 Block 70/72 by mali stáť niečo medzi 1,5 miliardy až dve miliardy eur, ale o konkrétnostiach nákupu rezort pod vedením národniarov mlčí podobne ako v prípade nových obrnených transportérov. Švédske stroje, ktoré boli ďalšou možnosťou, by boli podľa ponuky lacnejšie.
Andrej Kiska sa vyjadril, že by si aj v tomto prípade želal čo najviac transparentný nákup vojenskej techniky a o tom, čo by bolo pre slovenskú armádu najlepšie, sa radil aj s bulharským prezidentom Rumenom Radevom, ktorý zavítal na oficiálnu návštevu Slovenska.
„Obaja sme sa zhodli, že proces výberu dodávateľa by mal byť transparentný aj pre verejnosť. Každé z lietadiel má, samozrejme, svoje výhody aj nevýhody. Podľa môjho kolegu je veľmi dôležitá efektívnosť prevádzky lietadiel,“ informoval Kiska. Na rozhodnutie rezortu obrany pod vplyvom národniarov však táto prezidentská porada nemala žiaden vplyv.
Kiskovu „poradu“ s jeho bulharským kolegom na tému nákupu stíhačiek pre Ozbrojené sily SR si všimol jeden z možných kandidátov na prezidenta, analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár. Ostro sa pustil do súčasného prezidenta za to, že sa podľa neho až priveľmi zaoberá výdavkami na obranu, aj keď má Slovensko množstvo iných problémov.
„Andrej Kiska kritizuje ministerstvo obrany za netransparentnosť a o nákupoch stíhačiek sa radí s prezidentom dlhodobo najskorumpovanejšej krajiny EÚ,“ píše Chmelár na Facebooku v reakcii na debatu prezidentov o nákupe stíhačiek.
Posadnutý prezident?
Analytik dodáva, že Kiska sa podľa neho mohol baviť so svojím bulharským kolegom aj o iných bilaterálnych témach. „Andrej Kiska chcel od svojho bulharského partnera najmä to, aby novinárom porozprával, prečo je dobré vymeniť ruské migy, pričom nezabudol zopakovať svoju obľúbenú tému, aké dôležité je plniť si ‚medzinárodné záväzky‘ a vynakladať dve percentá výkonu našej ekonomiky na zbrojenie,“ pokračuje Chmelár.
V reakcii Chmelár nezabúda pripomenúť, že aj Nemecko ako najbohatší štát EÚ odmietlo tlaky USA na zvyšovanie výdavkov na obranu.
„Kiska je témou vojenských výdavkov od začiatku výkonu svojho mandátu doslova posadnutý. Nijakej inej téme sa nevenoval tak dôsledne a podrobne. Slovensko má obrovské množstvo iných problémov. Vo výdavkoch na vedu, výskum a technologické inovácie nedosahujeme ani polovicu priemeru EÚ,“ zdôvodňuje Chmelár svoj kritiku voči prezidentovi.
Analytik tiež pripomína, že vo výdavkoch na školstvo patríme medzi najhoršie krajiny OECD, neplníme si svoje medzinárodné záväzky v oblasti životného prostredia, máme najvyšší podiel nadčasov pracujúcich v celej EÚ a najvyšší podiel chudobných detí v celej EÚ. Navyše podiel domácich výrobkov v obchodoch predstavuje na Slovensku len jednu tretinu.
„Ale náš pán prezident má najväčšiu dilemu, či nakúpiť F-16 alebo Gripeny. Priatelia, táto militantná politika sa musí skončiť. Tým skôr, že Andrej Kiska má už teraz medzi kandidátmi na prezidenta nadšených obdivovateľov, ktorí ho považujú za svoj vzor a chcú pokračovať v jeho šľapajách. Prioritami tohto štátu by mali byť zdravie, vzdelanie, veda a kultúra – nie výdavky na zbrojenie,“ uzatvára Chmelár.
„Nadšenými obdivovateľmi“ myslel zrejme ľudí ako napríklad spoluzakladateľ SaS Robert Mistrík, ktorý chce podobne ako Chmelár kandidovať na prezidenta. Mistrík sa prednedávnom pochvalne vyjadril o Kiskovej správe o stave republiky, ktorú anlytik naopak veľmi tvrdo kritizoval a predniesol dokonca vlastnú verziu správy o stave krajiny. Sympatiami k politike súčasnej hlavy štátu sa netají ani Zuzana Čaputová z Progresívneho Slovenska.
Slovo premiéra
Premiér Peter Pellegrini v stredu (20. 6.) popoludní upozornil, že ešte nič nie je rozhodnuté a stále môže Slovensko kúpiť aj švédske Gripeny namiesto amerických stíhačiek F-16. Tento mesiac preto vláda o nákupe ešte nerozhodne.
Pellegrini od ministra obrany očakáva, že mu predloží dve porovnateľné ponuky a odstránia sa šumy, ktoré nákup sprevádzajú. Premiér odklad vysvetlil tým, že rozhodnutie o nákupe stíhačiek nie je také urgentné, aby sa muselo prijať na budúci týždeň. Pripustil, že sa tak môže stať až po letných vládnych prázdninách. Zdôraznil pritom, že o tejto veci nerozhoduje minister obrany, ale vláda a on osobne bude ten, kto materiál predloží na jej rokovanie.
„Chcem mať na stole porovnateľné ponuky, chcem, aby sa odstránili akékoľvek šumy, ktoré tu dnes okolo sú. Či niekto ponúkol, alebo neponúkol dodatočné veci zo strany dodávateľa, a potom sa vláda v pokoji rozhodne, čo ide spraviť. Hovoríme, vážené dámy a páni, o miliardových investíciách, a to nie je nákup toaletného papiera na nejaký úrad, to je vážna vec a ja ako premiér budem k tomuto veľmi vážne pristupovať a nenechám sa tlačiť nejakým bývalým uznesením, že treba do 29. júna mať na stole rozhodnutie,“ uviedol predseda vlády pred zasadaním kabinetu.
O nákup stíhačiek sa bude zaujímať aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smer-SD). Ten pred rokovaním vlády odmietol pohľad, že je už de facto rozhodnuté, že Slovensko pred švédskymi stíhačkami Gripen uprednostní americké stroje F-16.
„Medzi vyzerá to a je rozhodnuté ešte stále môže byť nejaká vzdialenosť. To rozhodnutie musí byť, samozrejme, založené na číslach, na prepočtoch, na vyhodnotení, ale je tam, samozrejme, aj politický aspekt,“ vysvetlil s tým, že ponuky by sa mali vyhodnotiť nielen z finančného, ale aj politického hľadiska.
Šéf rezortu diplomacie si pritom nemyslí, že ponuka Američanov je pre Slovensko zaujímavejšia než ponuka Švédov práve pre politický aspekt. „Ja som nevidel tie čísla. Musíme sa odrážať od čísel. A ten politický aspekt vystupuje do popredia v prípade, že sú tie ponuky finančne porovnateľné. Ale, pochopiteľne, pokiaľ tie čísla hovoria v prospech nejakej, tak potom politický aspekt ustupuje do pozadia,“ doplnil.
Do konca júna by sa mohlo rozhodnúť, aké nové stíhačky budú po ruských MiG-29 chrániť vzdušný priestor Slovenska. V hre sú podľa slov premiéra nielen americké stroje F-16, ale aj švédske Gripeny.
autor: top, TASR
- Reklama -
