Na zasadnutí vystúpil okrem šéfa parlamentu Andreja Danka aj prezident SR Andrej Kiska a predseda vlády Robert Fico. V pléne sedia okrem nich a poslancov aj ministri, bývalí prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič a tiež bývalí predsedovia parlamentu Jozef Migaš, Pavol Hrušovský, Pavol Paška a Peter Pellegrini. Poslanci za ĽSNS v pléne chýbali.
Danko: Ústava SR je základným pilierom našej štátnosti
“Slovenská republika je mladý, ale životaschopný štát. Naše základy sú postavené na pevných pilieroch rímskeho, uhorského, rakúskeho či československého právneho systému. V dejinách sme dokázali, že Slováci sú jednotiaci prvok v strednej Európe a radšej budujeme, ako rúcame,” vyhlásil Danko. Je rád, že Slovensko je rešpektovaný člen EÚ, eurozóny, Schengenu.
“Máme svoj štát, ktorý vie zabezpečiť dôstojný život aj národnostným menšinám. Hlboko si občanov vážime. Je pravda, veľa vecí treba zmeniť. Ale na to sme tu. Aby sme veci, ktoré nefungujú, napravili,” doplnil Danko s tým, že Slovensko sa musí rozvíjať ďalej.
“Potrebujeme dlhodobú víziu rozvoja, strategické plánovanie, rozvíjať slovenský vidiek, podporovať tradičnú rodinu, zastaviť vyľudňovanie, prejavovať väčšiu úctu k slovenským podnikateľom,” poznamenal.
Nemožno podľa neho opomínať ani dôchodcov a treba udržiavať bezpečnosť v štáte. “To sa dá len vo funkčnom štáte,” doplnil Danko. Vyzval politikov, aby sa nekriminalizovali a bojovali férovo.
“Národné a štátne záujmy sú vážnou otázkou. Ktokoľvek, kto bude v budúcnosti riadiť štát, to musí mať na pamäti,” uviedol. V závere príhovoru zdôraznil potrebu zachovania našej štátnosti.
“Podporujme jednotu, občiansky zmier a stabilitu. Vyzývam všetkých na otvorenosť a pokoj v srdciach. Chráňme spolu našu zem a pracujme v jednote,” uzavrel Danko.
Kiska: Mali by sme sa vyhnúť tomu, aby sme ľuďom hovorili, čo majú cítiť
Menšia časť z týchto významných a symbolických dní, ktoré si každoročne pripomíname, sa týka nedávnych čias. Medzi takéto sviatky patrí 17. november, ktorým oslavujeme porážku komunistickej totality. Prvý január, ktorým si pripomíname vznik Slovenskej republiky. A dnešný Deň ústavy, ktorej prijatie pred 25. rokmi vzniku samostatného Slovenska predchádzalo.
Sú to dôležité chvíle modernej histórie, ktoré väčšina súčasných obyvateľov našej krajiny zažila na vlastnej koži. Na tieto udalosti má každý z nás zo strednej či staršej generácie vlastné spomienky. Viažu sa k nim vlastné pocity, hodnotenia a názory.
Mnohí ľudia si pamätajú, že vzápätí po prijatí ústavy a vzniku štátu politická moc opakovane a nehanebne šliapala po ústavných základoch mladej Slovenskej republiky. Trvalo takmer dve desaťročia, kým sa v ústavodarnom orgáne našla väčšina, ktorá napravila najhrubšie zneužitie právomocí v histórii samostatného Slovenska — zrušila Mečiarove amnestie. Symbol autoritatívneho, neústavného, ničoho sa neštítiacieho spôsobu výkonu štátnej moci.
Trvalým zdrojom úprimného a skutočného vlastenectva spojeného s Dňom Ústavy sa preto nestanú legendy o činoch a motiváciách tých, ktorí sa pričinili o slovenskú štátnosť.
Naše oslavy ústavnosti by sa mali zaobísť bez pokusov prepisovať históriu pomocou účelových nacionalistických mýtov. Mali by sme prestať rozdeľovať spoločnosť na základe toho, ako kto vtedy premýšľal a konal. Aj preto, lebo náš štát budovali, poctivo mu slúžili a do pevného partnerstva s európskym demokratickým spoločenstvom doviedli práve tí, ktorí nesúhlasili s garnitúrou, čo bola pri moci pred 25. rokmi.
Mali by sme povýšiť ústavu nad tieto spory. Mali by sme sa vyhnúť tomu, aby sme ľuďom hovorili, čo majú cítiť pri spomienke na udalosti spred štvrť storočia. My — politici s výkonnou a zákonodarnou mocou — by sme mali pristupovať k sviatku Dňa ústavy s obzvlášť veľkou pokorou.
Dnešný Deň Ústavy oslavujeme preto, lebo jej prijatie položilo základ slobodného demokratického Slovenska. Žijeme v krajine, v ktorej každodenný občiansky život a spravovanie vecí verejných diktuje a rámcuje Ústava Slovenskej republiky.
Právny štát je dnes samozrejmou oporou modernej spoločnosti a prirodzeným garantom základných práv a slobôd ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Iba ústava zabezpečuje, že po nehodných vládcoch v demokratickej spoločnosti môžu prísť takí, ktorí štát a spoločnosť povedú k všeobecnému prospechu.
Ústava Slovenskej republiky a náš štát, ktorý stojí na jej základoch, preukázali napriek viacerým výzvam za tých 25 rokov obdivuhodnú životaschopnosť. Sama ústava je živý dokument, ktorý prešiel viacerými zmenami. Výkon časti našich suverénnych práv sme za prísne určených podmienok preniesli na spoločné rozhodovanie v rámci Európskej únie. Zaviedli sme inštitút verejného ochrancu práv, inštitút súdnej rady, zrušili sme trestnoprávnu imunitu poslancov.
Toto všetko je dôkazom snahy o zlepšovanie demokratických procesov. A naopak, spoločná politická vôľa umožnila, že nedošlo k zmenám, ktoré by demokratický duch našej ústavy narušili. Vážme si to — keď sa rozhliadneme v dnešnom svete, vidíme, že to vôbec nie je samozrejmé.
Dnešnému dňu, dňu prijatia základného zákona suverénneho štátu, preto patrí po zásluhe pevné miesto v kalendári štátnych sviatkov.
Ale ako prezident Slovenskej republiky som presvedčený, že naša ambícia by mala byť väčšia — tento deň by mal mať pevné miesto v srdciach ľudí na Slovensku. Byť zdrojom a symbolom úprimného vlastenectva, hrdosti na našu krajinu. Ale vyžaduje si to viac ako len oslavovať ústavu. Vyžaduje si to pamätať nielen na ústavu, ale aj na ústavnosť, na dodržiavanie demokratických pravidiel.
Povinnosťou politikov je dobre spravovať štát a použiť moc zverenú nám ústavou tak, aby sa žiaden človek na Slovensku necítil zabudnutý, odstrčený a bezmocný.
Dnes, zajtra — neustále a neúnavne — musíme posilňovať dôveru ľudí k štátu, k jeho ústavným inštitúciám. Inštitúciám, vďaka ktorým môžeme slobodne rozvíjať našu krajinu. Ísť príkladom v úcte k tradíciám demokratického štátu. Ukazovať hlboký rešpekt k obmedzeniu a kontrole moci. Posilňovať prvky systému bŕzd a protiváh vo vzťahoch medzi ústavnými orgánmi, ktorý je základom zdravej demokratickej spoločnosti.
Pestovať úctu k pravidlám právneho štátu, k rovnosti pred zákonom, k aktívnej ochrane práv a slobôd každej ľudskej bytosti, k menšinám a k menšinovým názorom.
Výchova k vlastenectvu nezahŕňa iba našu krásnu reč, kultúru, tradície a dejiny. Ale aj úctu k právu, úctu k spravodlivosti, úctu k solidarite, úctu k tolerancii. Úctu k hodnotám, o ktoré sa opiera ústava Slovenskej republiky ako zvrchovaného, demokratického a právneho štátu.
Toto je našou úlohou, ktorú si musíme dnes, na Deň ústavy pripomenúť a ktorú sa musíme každý deň pokúšať naplniť skutočným obsahom.”
Fico: Poďme urobiť nový projekt sociálnych práv na Slovensku
Ústava SR je moderný právny dokument a mali by sme byť naň hrdí. Mohli by sa v nej však preformulovať hospodárske a sociálne práva a garantovať ňou napríklad minimálnu mzdu a jej valorizáciu. Naznačil to premiér Robert Fico vo svojom príhovore na slávnostnom zasadnutí Národnej rady SR pri príležitosti 25. výročia prijatia slovenskej ústavy.
“Poďme hovoriť o tom, ktoré práva, ktoré sú dnes zagarantované obyčajnými zákonmi, môžeme preniesť do ústavy. Čo tak povedať, že mať minimálnu mzdu bude ústavné právo? A že je právo na valorizáciu takejto minimálnej mzdy. Poďme hovoriť možno v inej kvalite o práve na prácu, poďme hovoriť možno v inej kvalite o právach, ktoré sú dnes v ústave prijaté iba deklaratórne. Myslím si, že na to máme. Máme na to, aby sme urobili projekt nového preformulovania hospodárskych a sociálnych práv a dali ľuďom podstatne viac garancií v ústave,” vyhlásil Fico s tým, že v koalícii je o takýto projekt záujem.
Fico pripomenul, že 1. septembra 1992 hlasoval za ústavu, ktorú dnes nazýva civilnou bibliou. “Bol som pri tom a nikdy som neoľutoval, že som hlasoval za ústavu,” vyhlásil Fico. Dodal, že v čase prijímania ústavy malo Slovensko tri základné túžby – garantovanie základných práv a slobôd, aby bolo Slovensko rovnoprávnou súčasťou európskeho spoločenstva a treťou bola túžba mať sa lepšie a mať viac sociálnych istôt. Tieto želania sú podľa neho aktuálne aj po 25 rokoch, mali by navyše dostať novú dimenziu.
Zdôraznil, že v oblasti slobôd musí Slovensko aj naďalej zostať slobodnou a demokratickou krajinou. V otázke európskeho spoločenstva zaradil SR k trom najproeurópskejším krajinám. Zopakoval, že Slovensko by malo byť pri jadre EÚ, no zároveň upozornil, že pri prijímaní jednotlivých krokov je potrebné starostlivo hodnotiť. “Chceme byť žiadanými partnermi tých najsilnejších a nie vynútenými spojencami tých najslabších,” uviedol premiér.
V rámci tretej túžby nesmieme zabúdať na to, že je potrebné robiť rozvážne rozhodnutia, ktoré garantujú hospodársky rast a prísnu finančnú disciplínu. “Bez týchto dvoch faktorov hlavná axióma našej politiky, rozdeľovanie v prospech verejnosti, to, čo na Slovensku vyrobíme, jednoducho nie je možná,” zdôraznil.
