Pripomína, že vláda už v roku 2014 zhoršila svojím hospodárením udržateľnosť verejných financií. Schodok verejných financií sa totiž v minulom roku medziročne zvýšil viac, než sa zvýšil priemer deficitov v eurozóne. To všetko napriek tomu, že slovenská ekonomika a s ňou aj príjmy verejných financií zažívajú „dobré časy“ umelo podporené kvantitatívnym uvoľňovaním, príjmom eurofondov či otváraním druhého piliera.
Ficova vláda si berie príklad z Grécka
„Kedy, ak nie teraz, si má Slovensko znížiť dlh tak, aby bolo pripravené na budúce krízy, ktoré určite prídu?“ pýta sa Jurzyca. Ficova vláda podľa neho iba potvrdzuje, že využije každú príležitosť presunúť riešenie problémov do budúcnosti a nezáleží jej na tom, že to bude znamenať ich prehĺbenie. Grécko je podľa opozičného poslanca dobrým príkladom toho, ako rastú problémy verejných financií, ak sa posúvajú do budúcnosti. Robert Fico tomuto príkladu rozumie, ale iba v zahraničí. „SaS odmieta presúvanie konsolidácie verejných financií na horšie časy a vyzýva vládu, aby dodržiavala svoje vlastné sľuby o znižovaní deficitu a dlhu,“ uzatvára Jurzyca.
Vláda počíta so znižovaním dlhu verejnej správy
V budúcom roku by mal byť deficit verejnej správy 1,93 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR. Znižovanie deficitu pritom rezort predpokladá aj v ďalších rokoch, a to na 0,88 percenta HDP v roku 2017 a 0,53 percenta HDP v roku 2018. „Stanovené ciele by mali prispieť ku každoročnému znižovaniu dlhu verejnej správy v rozpočtovanom období, čím sa zohľadňujú aj požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ uviedlo ministerstvo.
