„Na masaker v Paríži 13. novembra reagovali svetoví lídri vojnovou rétorikou a prejavmi sily. Barack Obama a François Hollande prisahali, že ,zničia‘ Islamský štát,“ píše The Economist. Rusko a Francúzsko zintenzívnili nálety a v Sýrii sa bojuje ostošesť. Ale ISIS má svoje pobočky po celom svete.
Máloktorá z týchto pobočiek je priamo napojená na ústredné vedenie a väčšinou si ani nedokáže udržať územie. Niektoré však oslavujú celkom slušné úspechy. Vďaka občianskej vojne v Jemene vznikla napríklad jedna zo silnejších pobočiek ISIS, ktorá útočí na vládne, vojenské a náboženské ciele. Aj v Egypte sa tamojším radikálnym islamistom údajne podarilo vyhodiť lietadlo do povetria.
Za najnebezpečnejšiu však The Economist považuje líbyjskú odnož, v ktorej podľa dohadov bojuje až 3 000 ozbrojencov a ktorá sa dostala k moci na základe chaosu, ktorý v krajine panuje. „Neexistujú štátne štruktúry, ktoré by proti jej vzostupu bojovali. Oplývajú zbraňami od pušiek po rakety. A majú porézne hranice.“ To sú perfektné podmienky pre nástup radikálov. A rovnako ako v Sýrii ani v Líbyi nie je ich hlavnou prioritou boj s Islamským štátom.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
Táto skupina získala nedávno kontrolu nad časťami centrálnej Líbye a tiež nad jej východným pobrežím. ISIS v súčasnosti bojuje aj o kontrolu nad mestom Bengázi. Mnoho jeho členov pochádza zo susedných krajín, v ktorých sa Islamskému štátu veľmi nedarí. Z Líbye sa teda pomaly stáva stredisko džihádistov.
„Z pokrokov Islamského štátu v Líbyi má vrásky na čele predovšetkým Európa, ktorá je vzdialená približne 400 kilometrov cez Stredozemné more.“ Aj keď analytici tvrdia, že bojovníci Islamského štátu nevyužívajú utečeneckú vlnu na cestu do Európy, ide o závažný problém. Hlavne pre susedné štáty. Útoky na turistov, ku ktorým došlo v Tunise, majú údajne na svedomí práve líbyjskí džihádisti.
Napriek všetkému však líbyjský ISIS utŕžil aj niekoľko veľkých rán, a to hneď po udalostiach z piatku 13. novembra. Američania údajne zabili jedného z jeho vodcov, Abua Nabila al-Anbariho, a samotní džihádisti si svojím agresívnym počínaním proti sebe poštvali mnoho líbyjských komunít a milícií. Okrem toho nemajú prístup k nerastnému bohatstvu Líbye a nemôžu naberať nových bojovníkov propagáciou sektárskeho konfliktu, lebo väčšina Líbyjčanov sú suniti. „Ale kým je Líbya ponorená do chaosu, džihádisti z ISIS v nej zrejme vytrvajú.“
