Každý Slovák vyhodí priemerne vyše 100 kg jedla ročne

    0
    Ilustračná foto. (Autor: pixabay.com)

    “Plytvať jedlom znamená plytvať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu – pôdou, vodou, prácou ľudí, ale aj energiou. Je to nezodpovedné nielen voči životnému prostrediu, ale aj nemorálne voči ľuďom, čo si nemôžu dovoliť kvalitné jedlo. Je najvyšší čas, aby sme zásadným spôsobom zmenili svoje spotrebiteľské správanie,” upozornila vicepremiérka a šéfka MPRV SR Gabriela Matečná (nominantka SNS). “V EÚ sa každý rok vyhodí 88 miliónov ton potravín, čo prestavuje 173 kg na osobu ročne. Pritom skoro každý desiaty Európan si nemôže dovoliť kvalitné jedlo. V rebríčku krajín, ktoré najviac plytvajú potravinami, je Slovensko ôsme od konca, najhoršie je na tom Holandsko, najlepšie Slovinsko.” 

    Priemerne vyhodia Slováci a Slovenky 111 kg potravín na osobu ročne. Potraviny aj suroviny sa strácajú v celom dodávateľskom reťazci, najviac jedla, vyše 50 % percent z celkového objemu potravinového odpadu, vyhadzujú koneční spotrebitelia.

    Podľa celoslovenského reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre MPRV SR vypracovala agentúra AKO, približne 23 % Slovákov a Sloveniek priznáva, že vyhadzuje zvyšky jedla. Takmer polovica opýtaných uvádza, že sa snažia zvyšky jedál využiť pri ďalšom varení, prípadne ich dajú zvieratám. 

    Tretina respondentov deklaruje, že nevyhadzuje takmer žiadne jedlo. V porovnaní s celoslovenským priemerom plytvá jedlom najviac mladá a stredná generácia vo veku 23 až 49 rokov. Miera plytvania v domácnostiach stúpa so vzdelaním a s príjmom. Najčastejšie vyhadzovanou potravinou na Slovensku sú chlieb a pečivo (35 %). O niečo menší počet ľudí (29 %) uvádza, že vyhadzuje zvyšky uvareného jedla. Na otázku, prečo im ostávajú neskonzumované potraviny, 74 % respondentov uviedlo, že navarili viac ako zjedli a v 34 % prípadov sa potraviny pokazili alebo uplynul dátum spotreby.

    “V súvislosti s nadmerným plytvaním potravinami vyvstáva otázka, ako tento trend zmeniť. Na prvom mieste je určite uvedomelé správanie spotrebiteľa. Nestačí len rozmýšľať nad tým, čo kupujeme, ale aj koľko toho kupujeme. Vďaka hypermarketom sme si zvykli nakupovať vo veľkých množstvách, ale potom nevieme odhadnúť mieru. Odporúčame radšej nakupovať častejšie a v menších množstvách. Nielenže sa tak vyhneme zbytočnému potravinovému odpadu, ale tiež ušetríme peniaze a môžeme mať doma čerstvejšie produkty,” uviedla Matečná.

    MPRV SR v snahe znížiť plytvanie potravinami presadilo na jeseň 2016 novelu zákona o potravinách, ktorá priniesla možnosť darovať charitatívnym organizáciám potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

    - Reklama -