Európska komisia v strede pracovného týždňa zverejnila spolu s organizáciou OECD správu s názvom Stručný pohľad na zdravie: Európa 2016, ktorá sa venuje zdravotnej starostlivosti v Európskej únie. Zo správy vyplýva, že zdravotníctvo v EÚ sa borí s viacerými problémami. Napríklad so starnutím obyvateľstva, nedostupným systémom zdravotnej starostlivosti, vyšším počtom chronických chorôb či väčšími rozpočtovými obmedzeniami, ktoré si budú vyžadovať zmenu spôsobu poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Podľa správy žijeme dlhšie, čo však neznamená, že prežívame aj rovnako veľa rokov v zdraví. Stredná dĺžka života v EÚ je viac ako 80 rokov, no Slovensko túto hranicu nedosahuje. V roku 2014 sa našinec v prieme dožil iba 77 rokov, čo nás zaradilo skoro na chvost rebríčka a za nami skončilo už iba 5 krajín. Európa každoročne príde o 550-tisíc osôb, ktoré zomrú v produktívnom veku na choroby, ktorým sa dá predísť, a preto je jedným zo záverov správy nutná zvýšená prevencia a ochrana zdravia.
Slovensko? Prvá priečka v návštevnosti pohotovosti
Správa napríklad uvádza, že v roku 2013 bolo v našej krajine 9 148 úmrtí ľudí v produktívnom veku (25 až 64 rokov). Ako pre Parlamentné listy uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva (MZ) Stanislava Luptáková, minister zdravotníctva Tomáš Drucker už informoval, že jedným z cieľov rezortu je znížiť počet odvrátiteľných úmrtí. Hoci kvalita štatistických výstupov SR v medzinárodných benchmarkoch má svoje nedostatky, indikátor odvrátiteľnej úmrtnosti je najlepším ukazovateľom kvality a efektivity zdravotnej starostlivosti. „Počet odvrátiteľných úmrtí poskytovania zdravotnej starostlivosti je ukazovateľ, ktorý chceme zlepšiť. Pokiaľ však ide o dáta a registre, ktorými disponujeme, ktoré zbierame a vykazujeme, nazdávam sa, že nie vždy sú celkom v poriadku, preto by som sa nerád ultimatívne vyjadroval k týmto rebríčkom a číslam,“ uviedol minister.
Problémom našincov je aj nedostupná bežná zdravotná starostlivosť. Mnohí Slováci čakajú v dlhých poradovníkoch na dôležité vyšetrenia, pričom samotní lekári ich preto posielajú na pohotovosť. Z tohto dôvodu sa Slovensko vyskytlo na prvej priečke spomedzi krajín EÚ v počte pacientov, ktorí v rokoch 2011 – 2013 pohotovosť navštívili. V meraní sa za nami umiestnila Česká republika či Slovinsko. Podľa ministerstva máme na Slovensku špičkové pracoviská, kde odborníci realizujú náročné zdravotné výkony, na druhej strane sú lokality, kde je málo všeobecných lekárov, cítiť aj absenciu lekárov v špecializovanej ambulantnej starostlivosti.
„Potrebujeme sa zamerať na celú integrovanú zložku poskytovania zdravotnej starostlivosti, aby pacient, ktorý dokáže byť obslúžený v primárnej sfére, sa nemusel posúvať do špecializovanej alebo do ústavnej starostlivosti,“ konštatoval minister zdravotníctva.
Zabíja rakovina
Podľa správy sme sa v roku 2013 zaradili aj medzi krajiny, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí mužov na rakovinu. To však nie je jediné naše „naj“. V tom istom roku sme spolu s Portugalskom a Veľkou Britániou obsadili najvyššie priečky v počte úmrtí na zápal pľúc.
Pri tomto probléme MZ odkazuje na programové vyhlásenie vlády, ktoré v rámci zdravotnej starostlivosti dáva dôraz na prevenciu.
Správa EK a OECD je prvým krokom v informačnom cykle, ktorý má za cieľ pomôcť členským štátom reagovať na výzvy a podporiť ich snahu o získavanie poznatkov. Ďalším krokom by malo byť vypracovanie zdravotného profilu všetkých 28 členských krajín EÚ, z ktorého vyplynú ich osobité charakteristiky. Profily by mali byť vypracované do novembra budúceho roka.
