Strana maďarskej komunity sa vyjadrila k súčasnému sporu medzi Madridom a Barcelonou s tým, že na tomto prípade je vidieť, aké dôležité je, aby väčšina počúvala aj menšinu. „Spor Katalánska a Španielska, ktorý sa vyhlásením nezávislosti Katalánska dostal do ďalšej kapitoly, ukazuje, aké to je, keď väčšina nie je ochotná počúvať menšinu. Keď sa menšinovej komunite zdá, že dopláca na jednotu,“ uvádza sa v tlačovej správe.
Keďže neexistujú dva rovnaké prípady, nedá sa podľa SMK jednoznačne odpovedať, či má väčšiu váhu zachovanie územnej suverenity, alebo samospráva národov. „Španieli po desaťročia hrubo utláčali Kataláncov, potom si Barcelona vybojovala širokú autonómiu – takú, o akej my, Maďari žijúci na Slovensku, môžeme iba snívať,“ konštatuje ďalej správa.
Poučenie z pyrenejskej politickej krízy je podľa SMK jednoznačné. Strana je presvedčená, že menšinová spoločnosť musí byť ambicióznejšia a väčšina sa musí snažiť o komunikáciu a vytvoriť situáciu, s ktorou sú všetci spokojní.
„Naše ciele sa nezmenili: maďarská komunita na Slovensku potrebuje silnejšie zastúpenie a samosprávu. Nie odtrhnutie, ale to, aby sme vo vlastných záležitostiach rozhodovali my sami. Z dôvodu zachovania a prosperity našej komunity,“ argumentuje SMK.
Parlamentné listy oslovili k celej záležitosti aj predsedu Józsefa Menyhárta, ktorý v súčasnosti kandiduje aj na post župana Trnavského samosprávneho kraja.
Tvrdíte, že spor Španielska a Katalánska ukazuje, aké to je, keď väčšina nie je ochotná počúvať menšinu. Vnímate podobnosť s neochotou väčšiny načúvať hlasu menšiny na Slovensku?
Poukazovali sme výnimočne na aspekt potreby správnej komunikácie medzi väčšinou a menšinou, kde v mnohých prípadoch väčšina má sklon kategoricky odmietnuť všetky žiadosti menšiny a tým zneužiť svoje mocenské postavenie namiesto toho, aby racionálne premyslela situáciu a použila metódy, ktorými by mohla dospieť k výsledkom aj pre ňu výhodným.
V ostatných aspektoch však prípad Katalánska nemožno dať do paralely so situáciou národnostných menšín v Európe, vrátane Maďarov na Slovensku. Katalánci totiž nie sú národnostná menšina, ale samostatný národ, ktorý sa v rámci kvázi federálneho štátu snaží dosiahnuť svoju nezávislosť. Naopak, prípad Katalánska je možné dať do paralely s prípadom Slovenska a slovenského národa v rámci unitárneho a neskôr federálneho Československa.
Dúfame, že podobne ako v prípade bývalého Československa, konflikt medzi Katalánskom a Španielskom sa vyrieši civilizovaným a mierovým spôsobom bez ohľadu na to, či Katalánsko zostane v rámci Španielska, alebo sa stane nezávislým štátom.
Čo myslíte tým, že Maďari žijúci na Slovensku môžu iba snívať o autonómii, akú si vybojovala Barcelona? V akej forme by ste si vedeli predstaviť túto autonómiu?
K tejto téme SMK prezentovala svoje predstavy v decembri 2014 v dokumente s názvom Koncepcia zachovania a rozvoja maďarskej komunity na Slovensku. Koncepcia stavia na rôzne elementy už existujúcich a dobre fungujúcich menšinových samosprávnych systémov v krajinách EÚ a mimo EÚ: Slovinsko, Srbsko, Maďarsko, Belgicko, Fínsko a Taliansko. Naša koncepcia je plne vzhľadom na potreby maďarskej komunity na Slovensku, ako aj na citlivosť majoritného národa a na vnútropolitické reality SR.
Maďarská komunita podľa vás na Slovensku potrebuje silnejšie zastúpenie a samosprávu. Aké konkrétne aj legislatívne zmeny si pod tým máme predstaviť?
Legislatívne zmeny nie sú primárnou otázkou VÚC, patria do pôsobnosti NR SR. Silné zastúpenie a silný región je naším volebným sloganom. Celá EÚ funguje v systéme silných regiónov. Kde je silné zastúpenie, tam môže byť silné hospodárstvo. Aj Slovensko potrebuje silné regióny, lebo tie tvoria základ ekonomicky silného štátu, čo je v prospech každého obyvateľa.
