Karavána ide ďalej, hovorí politológ Cirner o budúcnosti "Ficovho" Smeru

23. 10. 2018 0:00

ROZHOVOR Každá osobnosť, ktorá sa pozná s Marianom Kočnerom, sa bude považovať za zdiskreditovanú, myslí si politológ Michal Cirner.

Karavána ide ďalej, hovorí politológ Cirner o budúcnosti "Ficovho" Smeru
Foto: TASR
Popis: Robert Fico

Už dlhšie sa hovorí, že medzi premiérom Pellegrinim a predsedom Smeru Robertom Ficom pretrváva istý konflikt. Rovnako aj medzi krídlom Pellegriniho, inak nazývaným V4, a Ficovým krídlom. Čo môže byť dôvodom?

To sa môžeme iba domnievať. Napriek tomu, že Smer vždy vystupoval ako monolit, čiže stranícky vystupovali jeho členovia jednotne, tak je jasné, že vplyvom viacerých ukazovateľov tam bude dochádzať k istým rozporom. Tie ukazovatele sú najmä to, že Smer má veľký počet členov, nachádza sa tam viacero osobností a rovnako aj množstvo regionálnych štruktúr. Za tie roky, čo Smer funguje, sa niektoré dostali aj na verejnosť.

Teraz je tá situácia iná v tom, že premiérom nie je predseda strany. Čiže ide o človeka, ktorý je v rámci strany podriadený Robertovi Ficovi. Z tohto pohľadu je logické, že v strane bude dochádzať k istým treniciam aj z dôvodu, že sú z hľadiska vystupovania inými osobnosťami. Možno aj z hľadiska názorov.

V čase vlády Ivety Radičovej to bol práve Fico, kto kritizoval situáciu, keď predseda najsilnejšej strany nebol premiérom. Teraz tu máme rovnakú situáciu, dokonca sám Fico zmenil svoje vyjadrenia na túto tému o 180 stupňov. Je takáto forma vlády u nás vôbec akceptovateľná a môže u nás fungovať?

Je pravda, že tu boli časy, keď Robert Fico priznal možnosť, že by odišiel z postu premiéra a viac by sa venoval strane. Jeho názory sa variovali podľa toho, aká bola aktuálna politická situácia. Je zrejmé, že taká situácia, keď predseda najsilnejšej strany nebol premiérom, už raz nastala – ako ste hovorili, pri vláde Ivety Radičovej.

Vtedy bola podpredsedníčkou SDKÚ, pričom jej predsedom bol Mikuláš Dzurinda. A ten bol vo vláde jej podriadeným ako minister zahraničných vecí. V tejto súvislosti sa špekuluje, že za pádom vlády bolo aj to, že Iveta Radičová nemala silnú podporu vo svojej strane. Samotný Mikuláš Dzurinda neurobil veľa krokov pre to, aby sa daná vládna koalícia zachránila, práve naopak. Hádzal jej polená pod nohy.

Podobná situácia je aj v Poľsku, kde predseda strany pán Kaczynsky nevedie vládu, ale je iba radovým členom v parlamente, rovnako ako Robert Fico. Dá sa však povedať, že tú krajinu riadi, dokonca nariadil výmenu premiérky aj niektorých ministrov. Proste sa mu všetko v poľskej politike podriaďuje, čo by tak ale, samozrejme, nemalo byť.

Daný model, ktorý tu v súčasnosti máme, je už na Slovensku odskúšaný a môže fungovať. Dokonca to vyzerá tak, že aj funguje. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej boli takmer všetci presvedčení, že dôjde k predčasným parlamentným voľbám. Ale týmto, povedzme, geniálnym ťahom sa dosiahlo to, že vláda pokračuje v takmer nezmenenej zostave a v rovnakej koalícii. S tým, že Robert Fico ešte nie je na politickom dôchodku.

Údajne doteraz neprišlo k žiadnemu otvorenému konfliktu a to z dôvodu, že sa Pellegrini vždy stiahne. Myslíte si, že má z bývalého premiéra strach?

Nejde o strach. Ide o preferencie strany Smer. Je zrejmé, že najväčší počet preferenčných hlasov má Robert Fico, pričom práve on na seba viaže voličský elektorát. Čiže ak preferencie silnejú alebo sú stabilné, tak nie je dôvod, aby niekto útočil na predsedu, pretože by tým sám sebe podkopol nohy. Rozdiely určite existujú nielen medzi Ficom a Pellegrinim, ale aj medzi ďalšími členmi či skupinami. Napríklad Marek Maďarič bol v minulosti veľmi blízko premiérovi, ale po tom, ako odišiel z postu ministra kultúry, v poslaneckých laviciach pôsobí ako opozičný politik.

Otvorene útočiť na predsedu Smeru by mohli iba v prípade, ak sa v preferenciách prepadne, povedzme, na desať percent. Vtedy by si zrejme každý dovolil proti nemu otvorene vystúpiť, dokonca by Robert Fico možno mal na sneme aj protikandidáta, ak by sa znovu snažil získať predsednícku stoličku. Zatiaľ to vyzerá tak, že karavána ide ďalej. Preferencie nad dvadsať percent stačia na to, aby Smer bol silný aj v nasledujúcom volebnom období.

Ako reagujete na slová predsedu NR SR Andreja Danka, že ak by získal moc, chcel by ísť cestou, akú dnes vidíme v Poľsku a v Maďarsku?

Ambície Andreja Danka sú už dlhodobo známe. On sa už po parlamentných voľbách v roku 2016 netajil, že by chcel mať rovnako silné preferencie, ako mal Smer. Chcel by viac presadzovať problémy SNS a možno by chcel byť aj premiérom. Všetko tomu prispôsobuje a krízy, ktoré v koalícii vyvolal, smerovali k tomu, aby si z vládneho koláča ukrojil viac. Teda, aby jeho strana mohla presadzovať vlastné požiadavky, respektíve to, čím sa Andrej Danko zaoberá.

Dankova SNS predložila dva zákony, ktoré spôsobili viaceré kritické diskusie – ide o zákon o politických stranách, ktorý už schválili, a samostatný odvod pre obchodné reťazce vo výške 2,5 percenta z čistého zisku. Aký je váš názor na tieto predkladané novely?

SNS by si mala zvážiť, aké presadzuje ekonomické opatrenia. A to z dôvodu, že sa prezentujú ako konzervatívna, pravicová a národná politická strana. Daný návrh by totiž mal poškodzovať domácich aj zahraničných podnikateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta. V tomto prípade tak nejde o pravicovú politiku, čiže by to z programového hľadiska k SNS nemalo sedieť. Odôvodniť by to mohli jedine, ak by hovorili, že ide o ochranu národného, respektíve štátneho záujmu.  

Novela zákona o politických stranách bola viackrát kritizovaná, pretože je obmedzujúca. Až platnosť zákona ukáže, do akej miery. V súčasnosti musí zákon prejsť ešte cez prezidenta Kisku. V prípade, že sa viacerí opoziční politici zhodnú, že porušuje ústavnosť, tak sa môžu obrátiť na ústavný súd.

Chápem snahu Andreja Danka, aby politické strany neboli iba „fakeové“, ale aby mali regionálne štruktúry, členstvo a orgány. Z tohto pohľadu by sme na novele nemali vidieť nič zlé, pretože na našej politickej scéne existujú novotvary, keď niektoré strany fungujú iba na internete. Čiže nemajú poriadnu členskú odbornú základňu a s tým treba bojovať. Na druhej strane ale treba povedať, že zákon môže vyzerať ako obštrukcia opozície, lebo práve niektoré opozičné strany takto fungujú v rámci svojich politických zoskupení.

V súvislosti s vraždou Kuciaka a Kušnírovej sa hovorí, že si ju mal objednať Marian Kočner. Nie je tajomstvom, že sa poznal s viacerými vplyvnými ľuďmi. Nedávno zverejnili fotografiu, ktorá zachytáva Kočnera s viacerými ľuďmi z politiky či médií. Môžu takéto negatívne kontakty ovplyvniť výsledky volieb?

Áno, v podstate nielen komunálnych, ale akýchkoľvek volieb. Je známe, že sa pán Kočner stretával s politikmi, či tými, ktorí chceli vstúpiť do politiky. Fotografie zverejnili už aj v minulosti, možno sa niektoré objavia aj v budúcnosti. Uvidíme, či sa neobjavia aj nejaké iné kompromitujúce materiály. Pán Kočner má v súčasnosti veľmi zlú povesť, keďže ho zrejme obvinia z viacerých zločinov, možno aj z objednávky vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Tým pádom sa každá osobnosť, ktorá sa pozná s Marianom Kočnerom, bude považovať za zdiskreditovanú, čo jej môže uškodiť v prípadnej politickej kariére.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: PH
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Harabin je zástanca toho najhoršieho zločineckého prúdu.  Sú za ním veľmi temné sily. Bojím sa jeho úspechu, konštatuje Baránik

0:03 Harabin je zástanca toho najhoršieho zločineckého prúdu. Sú za ním veľmi temné sily. Bojím sa jeho úspechu, konštatuje Baránik

ROZHOVOR Štefan Harabin neukázal, v čom je môj návrh zákazu pre sudcov kandidovať vo voľbách protiús…