Kancelárka Merkelová bola štedrá k utečencom, ale teraz je tu jeden vážny problém

14. 7. 2017 6:10

Nemecko sa považuje za motor Európskej únie a slúži ako príklad takmer bezchybne fungujúcej ekonomiky, ktorá je schopná zaistiť lepší život aj pre státisíce utečencov z celého sveta. Ale denník Die Welt teraz prináša trochu pesimistickejšie údaje.

Kancelárka Merkelová bola štedrá k utečencom, ale teraz je tu jeden vážny problém
Foto: TASR
Popis: Angela Merkelová

Na začiatku migračnej krízy minister financií Wolfgang Schäuble odhadol, že náklady na integráciu, ubytovanie a sociálnu starostlivosť prichádzajúcich utečencov sa vyšplhajú na minimálne dvadsať miliárd eur. Začiatkom tohto roka sa potom spolková vláda rozhodla vyhradiť pre dobrovoľných navrátilcov z radov utečencov štyridsať miliónov eur. Ďalšie miliónové sumy potom putujú od vlád v jednotlivých spolkových krajinách.

Wolfgang Schäuble

Wolfgang Schäuble Zdroj: SITA

Ako však teraz naznačuje Die Welt, zatiaľ čo štedrý nemecký štát gavaliersky investuje do budúcnosti utečencov, vlastné obyvateľstvo na to dopláca. „Najmä dôchodkový systém čakajú ponuré vyhliadky. Politici neustále sľubujú ďalšie sociálne dávky, ale nevytvárajú žiadnu rezervu na budúce roky. Voliči budú musieť v dlhodobom horizonte prijať dramatické dôsledky počínania vlád v ostatných desaťročiach,“ píše server.

„Nemecko ročne vytvára národné bohatstvo vo výške 400 miliárd eur. Bohužiaľ, štát sa správa úplne inak ako väčšina ľudí a neodkladá si na horšie časy prakticky žiadne financie. Štát tak každoročne navyšuje dlh a vlády ľuďom sľubujú niečo, čo nemá žiadne reálne základy. A práve v čase konania volieb sú sľuby politikov najštedrejšie. Skutočné náklady však zostávajú pred zrakmi verejnosti veľmi dobre utajené.“

Celkový dlh tak podľa denníka Die Welt predstavuje závratných 6,8 bilióna eur, ale štát oficiálne uznáva ako dlh len tretinu z tejto sumy. Táto časť dlhu predstavuje 71 % HDP. K tomu však treba pripočítať aj skryté vládne dlhy 153 % HDP, teda 4,6 bilióna eur. „Vláda nevyužila priaznivú ekonomickú situáciu na zníženie dlhu. V predvolebnej kampani pritom politické strany sľubmi rozhodne nešetria,“ konštatuje finančný analytik Bernd Raffelhüschen.

Ako uvádza Die Welt, ohrozený je v prvom rade dôchodkový systém. „Ak zvíťazia sociálni demokrati a presadia udržanie dnešnej úrovne dôchodkov na úrovni 48 % voči mzdám, celý dlh sa zo súčasných 224 % zvýši na 275 % HDP. To by vo finančnom vyjadrení znamenalo zvýšenie súčasných takmer siedmich biliónov eur o 1,6 bilióna eur,“ píše Die Welt s tým, že v dôsledku vládnutia koalície CDU/CSU a SPD sa skrytý dlh oproti vlaňajšku zvýšil z 95 % na 129 %.

Ekonómovia odporúčajú, aby sa hranica odchodu do dôchodku zvýšila na 70 rokov. SPD, CDU ani FPD však o ničom takom nahlas nehovoria. Preferujú oproti tomu daňové škrty. „Podľa výpočtov by však zníženie dane v sume 15 miliárd eur zvýšilo celkový dlh z 224 % na 245 % HDP,“ uzatvára Die Welt nepríliš nádejné vyhliadky pre dnešnú mladú generáciu v Nemecku, ktorá bude musieť jedného dňa všetko zaplatiť.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: pro
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Tóth mi volal, či by som nevedel pomôcť Kočnerovi, vypovedal Bödör

10:39 Tóth mi volal, či by som nevedel pomôcť Kočnerovi, vypovedal Bödör

Nitriansky podnikateľ Norbert Bödör na súde poprel, že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na sledova…