Vyštudoval politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, pôsobil ako poslanecký asistent Martina Poliačika a neskôr sa podieľal aj na kampani bratislavského primátora Matúša Valla. V rozhovore pre Denník N priznáva, že v štábe boli nachystaní na „nejakého scientológa“, ktorého protivník vytiahne v druhom kole.
Pomáhal outsiderom
„Rátali sme s tým, že nejaký ten ´scientológ´ týchto volieb príde. Prekvapilo nás, že to bola koncipientska prax,“ hovorí v súvislosti s antikampaňou Burgr. Články vyšli v piatok večer a veľmi rýchlo sa šírili, „navyše v podobe, ktorá nebola vecne správna“. Práve tento moment považuje stratég v prezidentskej kampani za najťažší, no zároveň dodáva, že sa ho, našťastie, podarilo rýchlo vysvetliť.
Martin Burgr je mladý, napriek tomu má za sebou už nejakú kariéru, začínal ako asistent poslanca Martina Poliačika, jeho prvá skúsenosť s kampaňou bola jeho osobná kampaň v parlamentných voľbách v roku 2016, keď ešte kandidoval za SaS. „Odvtedy s ním spolupracujem. Obaja sme pôsobili v Slovenskej debatnej asociácii,“ približuje svoje pôsobenie. Neskôr bol v tíme budúceho primátora Matúša Valla. Aj Vallo, aj Zuzana Čaputová boli na začiatku volieb outsideri.
Ťažiskovou témou bola spravodlivosť
„To je vlastne dobrá východisková pozícia. Niet čo stratiť a do kampane si nenesiete nánosy z predošlých káuz, ktoré treba vysvetliť. Na týchto kandidátov ľudia zväčša ešte nemajú názor – a je priestor nechať im, aby si ho vytvorili. Obaja mali navyše spoločnú ešte jednu vec: pri oboch sme cítili, že ak ich ľudia vidia na obraze a počujú, tak im veria,“ vysvetľuje a približuje, že zlom nastal pri debatách. „Spolupracovali sme s kandidátkou, ktorá mala jasné hodnotové postoje a sama do kampane priniesla, že ona bude na otázky odpovedať otvorene a nebude sa im vyhýbať. Neskoršie preferencie v prieskumoch ukázali, že to ľuďom neprekáža.“
Ťažiskovou témou bola spravodlivosť. „Dávalo zmysel, aby hovorila o spravodlivosti, lebo to sedí k jej životnému príbehu a postojom. Sama to mala ako hlavný dôvod, prečo do kandidatúry išla,“ objasňuje Burgr.
Čaputová sama prichádzala s nápadmi
Túto stratégiu potvrdzovali aj prieskumy verejnej mienky. „Pocit, že spravodlivosť nefunguje pre všetkých rovnako, že sú tu rovní a rovnejší, a že ľudia s kapitálom a politickým vplyvom si ľahšie presadia svoje záujmy, je na Slovensku veľmi prítomný.“ Zároveň si v tíme povedali, že ak má Zuzana Čaputová liberálne názory, nebolo by dobré sa im vyhýbať. To ju podľa neho odlišovalo od Roberta Mistríka, ktorý niektoré témy poňal zo širšia.
„Zuzana má obrovský talent formulovať myšlienky tak, že som jej nevedel povedať, čo by som na tom vylepšil. Keď sme spolu sedeli, rozoberali sme skôr celkové naladenie v debate. Sama prichádzala s nápadmi, ako by veci povedala, a so mnou to len konzultovala. V zásade to bola skôr podporná príprava ako obsahová,“ vysvetľuje jej presvedčivosť v debatách s protikandidátmi.
Prekvapil ma antisemitizmus
V súvislosti s kampaňou Zuzany Čaputovej sa spomínala aj reklamná agentúra Shaviva a Michal Repa, ktorí robili kampaň napríklad aj rakúskej FPÖ.
„Prekvapil ma antisemitizmus, ktorý sa s týmto spájal. Uvedomovali sme si, že bude snaha spochybniť fakt, že by sa dal taký dobrý výsledok dosiahnuť poctivou prácou obyčajných ľudí,“ konštatuje a priznáva, že rátali s možnými konšpiráciami „kto za tým stál“ a že sa bude hľadať nejaká tretia, skrytá sila.
„Žiadna takáto sila za kampaňou Zuzany Čaputovej nebola,“ zdôrazňuje. „Ľudia, ktorí pracovali na tejto kampani, odviedli kus dobrej práce. Michal Repa je profesionál, ktorý na výsledku s nami spolupracoval. Snaha hľadať nejaké, pomaly židovské sprisahanie – či kam to chceli až doviesť – je úplne scestná,“ a dodáva, že aj preto chce o kampani hovoriť otvorene a aj preto dáva rozhovor pre Denník N.
