Kaliňák zo ZMOS-u: Zmenu v odstupnom pre primátorov a starostov vnímame ako férovú a slušnú

    0
    Hovorca ZMOS a odborník na verejnú správu Michal Kaliňák (Autor: TASR)

    Ako sa ZMOS pozerá na poslednú aktualitu v téme samospráv  v parlamente tento týždeň prešiel návrh viacerých poslancov, medzi inými napríklad aj dlhoročného starostu Eleméra Jakaba, na zmenu zákona o obecnom zriadení. Tá dáva obrovskú právomoc starostom voči svojim zástupcom, pretože tí budú môcť určiť ich plat, pokiaľ tento zástupca je poslanec dlhodobo uvoľnený zo svojho zamestnania. Tento plat môže byť do 70 percent z platu starostu, doteraz existoval na plat zástupcu starostu strop. Ako to hodnotíte? 

    Táto novela je vecou individuálnej legislatívnej iniciatívy skupiny poslancov.

    Nepozeráte sa teda na to ako na možné kamarátske výpomoci?

    V prípade schválenia až aplikačná prax ukáže, do akej miery to bolo osožné a v akom rozsahu to zmení doterajší spôsob finančného hodnotenia zástupcu starostu. Ten síce plní úlohy, ktoré mu vymedzí starosta, ale naďalej je členom zastupiteľstva. Preto je nehodné to interpretovať ako akúsi „výpomoc“.

    To však nie je všetko k téme platov, čo sa týka zmien z nedávneho obdobia. Verejnosť prekvapilo, že pred voľbami vďaka zmene zákona dosluhujúci primátori a starostovia dostali v prípade viacerých funkčných období vyššie odstupné – hoci to menilo len krízový stav z roku 2011, keď došlo k ich zníženiu. Tieto zmeny budú záťažou pre rozpočty miest a obcí. Vy ste proti tomu vystupovali?

    Odstupňovanie sumy odstupného pre odchádzajúcich starostov a primátorov, ktorí uspeli vo voľbách viackrát za sebou, dokazuje ich evidentné výsledky, ktoré takto dlhodobo ocenili obyvatelia. Zároveň si treba uvedomiť, že po dvoch, troch alebo viacerých volebných obdobiach odchádzajú napríklad bývalí starostovia a primátori, ktorí osem, 12 alebo 16 rokov pracovali vo volenej verejnej funkcii a dnes majú reálne problém vrátiť sa k pôvodnému povolaniu, keďže lekár v tom čase stratil kontakt s praxou a strojný inžinier musí získať nové zručnosti s novými technológiami. Preto vnímame zmenu v odstupnom ako férovú a slušnú.

    ZMOS významne, hlavne teda edukačne podporuje tému zavádzania inteligentných riešení pre samosprávy. V akom stave sa dnes nachádzajú mestá a obce na Slovensku, čo sa týka takýchto SMART riešení?

    Agendu SMART je potrebné vnímať ako užitočné a udržateľné riešenia, ktoré pomôžu v zvyšovaní efektivity samospráv. Je to trend, na ktorý sa treba pripraviť a nedá sa obísť. Časť týchto riešení sa v minulosti spájala s iným značením a to modernizácia. Napríklad už dnes máme možnosť vidieť mestá, ktoré pred pätnástimi rokmi začali projektmi modernizácie verejného osvetlenia a dodnes z dosiahnutých úspor investujú do nových funkcionalít, ktoré sa spájajú so stĺpom verejného osvetlenia. Kandeláber už dnes nie je len o nočnom svietení, ale o inteligentných službách, ktoré súvisia s intenzitou svietivosti, nižšou spotrebou elektrickej energie, sú na nich inštalované veľmi kvalitné nasvietenia chodníkov pre chodcov, ale aj napríklad informačné a navigačné tabule, kamerový monitorovací systém a rôzne funkcie monitoringu prejazdu áut či regulácie parkovania. Presne na takomto príklade je možné vnímať SMART ako gazdovský rozum spojený s modernými informačnými technológiami.

    Koľko z nich k takémuto niečomu siahlo?

    Okrem verejného osvetlenia sa samosprávy postupne orientujú aj na iné oblasti v rámci SMART riešení. Počnúc parkovacou politikou, inteligentným riadením energií v budovách a končiac napríklad pri odpadovom hospodárstve a ďalších oblastiach. Na Slovensku sa ukazuje, že každé úspešné riešenie môže byť vhodnou inšpiráciou pre mnohé a ďalšie samosprávy a keďže ich máme takmer 3 000, stále je priestor na nové a ďalšie užitočné riešenia.

    Ktoré mesto je najlepším príkladom osvojenia si tejto myšlienky inteligentných riešení?

    Napriek tomu, že niektoré mestá si s obľubou dávajú ambiciózny prívlastok, že chcú byť lídrami v SMART, úprimne treba povedať, že tento proces modernizácie a vylepšovania sa nikdy nekončí a lídrom dokáže byť každá samospráva, ktorá bude vytrvalo vylepšovať svoju činnosť. Zároveň si treba uvedomiť, že SMART je vo svojej podstate filozofia, v ktorej sa treba pozerať na oprávnené potreby obyvateľov a samospráva by im v rámci svojich možností mala dopriať čo najväčší komfort. SMART politiky sú preto prirodzenou reakciou na stále sa zvyšujúce nároky ľudí v týchto uponáhľaných časoch, keď sa verejné služby nemôžu merať ziskom, ale rozsahom a kvalitou.

    Výhody týchto riešení sa zdajú jasné. V jednom systéme alebo aj jednotlivo môže mať mesto prehľad o všetkom. Kamery, hustota premávky, voľné parkovacie miesta, kvalita ovzdušia, inteligentné svetlá svietia práve tak ako treba, múdre kontajnery, ktoré sami optimalizujú zvoz a šetria rozpočet. Dá sa povedať, pre aké mestá sa investícia do takýchto riešení oplatí? Napríklad, čo sa týka minimálneho počtu obyvateľov? Alebo ročného rozpočtu?

    Je to veľmi dobrá otázka, lebo pri odpovedi zistíme, že na Slovensku nemôžeme hovoriť o SMART Cities. Slovensko je typická vidiecka krajina, v ktorej 96 % samospráv tvoria obce. Z takmer 3 000 samospráv máme 2661 do 3 000 obyvateľov, pričom zo 140 miest má 20 menej ako 5 000 obyvateľov a iba desať miest má viac ako 50 000 obyvateľov. Okrem toho sme krajina, v ktorej zo 79 okresov je 36 prihraničných a žije v nich takmer 2,2 milióna ľudí. Tu sa ukazuje trend, na ktorý sa musíme sústrediť. Slovensko nepotrebuje SMART Cities, ale SMART regióny, v ktorých musíme modernizáciu spájať so SMART politikami a to napríklad aj podporou medziobecnej spolupráce. Ak najmenšie okresy tvorí niečo viac ako 20 obcí a celkovo majú 2 000 stĺpov verejného osvetlenia, už len tým, že začnú realizovať spoločné verejné obstarávania na elektrinu, získajú úspory z rozsahu. Takýmito príkladmi by sme mohli pokračovať ďalej. To znamená, že podpora kooperácie samospráv dokáže dopriať ich obyvateľom kvalitnejšie služby a pritom môže výraznejšie formovať lokálnu hospodársku politiku. Toto sú úžasné výzvy, ktoré stoja pred našou samosprávou vďaka tomu, že máme na dosah SMART politiky.

    Dá sa to aj nejako vyčísliť? Koľko stojí taký inteligentný systém pre odvoz odpadu 50-tisícové mesto ročne?

    Je to rôzne. Miera úspor závisí od množstva funkcionalít, ale aj od ďalších aspektov. V každom prípade SMART politiky nemožno hodnotiť výlučne s kalkulačkou v ruke, lebo jedna vec je suma investícií, druhá očakávané úspory, tretí faktor je napríklad miera spoločenskej zodpovednosti a ďalším očakávaným prínosom pozitívny vzťah ľudí k správe miestnych záležitostí a svojmu okoliu. Môžete mať inteligentné odpadkové koše pozdĺž cyklotrasy, ale budú vám nanič, keď ľudia budú odhadzovať odpadky všade naokolo. To vám napokon ešte zvýši výdavky na zabezpečovanie čistoty a poriadku.

    Aké sú odozvy od verejnosti? Zisťujete si to?

    Žijeme v časoch, keď je porovnávanie súčasťou našich rozhodnutí. Porovnávame ceny v obchodoch, ponuky mobilných operátorov, dokonca počas pobytu v zahraničí porovnávame úslužnosť, ale aj vzhľad ulíc, kvalitu verejnej dopravy a podobne. Je zrejmé, že verejnosť je pripravená na SMART politiky a podľa nedávneho prieskumu, ktorý sme realizovali v rámci nášho národného projektu s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, vidíme, že aj samospráva má pozitívny vzťah k SMART politikám. Celkovo 26,1 % respondentov odpovedalo na otázku: Viete, čo predstavuje agenda SMART Cities, jednoznačne áno, ďalších 54,2 % odpovedalo: Asi viem. Zvyšní respondenti odpovedali na škále odpovedí „asi neviem“, „určite neviem“, prípadne „neviem sa vyjadriť“. Spomedzi všetkých respondentov, ktorí sa stretli s agendou SMART Cities, len 15,1 % uviedlo, že majú všetky potrebné informácie. Čiastočnými informáciami disponuje 69,1 % starostov a primátorov, ktorí by zároveň uvítali viac informácií. Zvyšných 15,8 % konštatovalo, že nemá o tejto agende vôbec žiadne informácie. Respondenti, ktorí na otázku, či vedia, čo predstavuje agenda SMART Cities, odpovedali kladne, zároveň odpovedali aj na otázku, či túto agendu považujú za dôležitú pre modernizáciu samosprávy. Celkovo 27,8 % z nich odpovedalo “áno” a ďalších 46,8 % odpovedalo “skôr áno ako nie”. Ostatní respondenti túto agendu nepovažovali za dôležitú pre modernizáciu samosprávy alebo sa k tomu nevedeli vyjadriť. Dokonca pravidelne organizujeme SMART workshopy, na ktorých starostovia a primátori zo susedných krajín V4 predstavujú svojim kolegom zo Slovenska svoje skúsenosti a dosiahnuté výsledky v rôznych SMART riešeniach. Teda v tejto oblasti sa mimoriadne aktívne venujeme našim mestám a obciam a výrazne komunikujeme so štátmi V4. Napokon v septembri tohto roka sme organizovali prvý ročník medzinárodnej konferencie Municipálna V4, kde jednou z tém bola práve agenda SMART.

    Je reálna aj predstava, že si túto tému osvoja väčšie celky, napríklad región? Predsa len, na Slovensku nie je veľa veľkých miest nad 50-tisíc obyvateľov.

    Vzhľadom na štruktúru samospráv je zrejmé, že táto agenda patrí regiónom. Či už budeme hovoriť o mikroregiónoch, teda viacerých spolupracujúcich mestách a obciach, alebo o vyšších územných celkoch, každá samospráva sa musí pozerať do budúcna a jej úspech závisí od toho, ako rýchlo začne vnímať SMART ako užitočné riešenia.

    Evidujete už nejaký prvý región, ktorý by sa ponúkal?

    Príklad Bratislavského samosprávneho kraja v oblasti integrovanej dopravy, snaha Trnavskej VÚC ísť rovnakou cestou, ale aj signály z východného Slovenska z ich krajských miest a samosprávnych krajov práve v oblasti integrovanej dopravy ukazujú, že sa snažia formulovať východiská a koordinovať svoje aktivity.

    Spomínali ste, že tretina Slovákov žije v prihraničnej oblasti a keď vezmeme do úvahy, že máme len 10 miest nad 50-tisíc obyvateľov, tak sa natíska otázka, či sa neoplatia tieto riešenia aj pre väčšie celky, regióny?

    SMART prístup je otvorený medziobecnej spolupráci, teda kooperácii a integrácii samospráv pre spoluprácu v konkrétnych oblastiach. Je výlučne na nich, v čom budú rozširovať spoluprácu. Tak, aby z hľadiska počtu obyvateľov, ale aj s prihliadnutím na dostupnosť a veľkosť územia to bolo dlhodobo udržateľné. 

    ZMOS už organizoval workshop k téme SMART riešenia pri verejnom osvetlení. Aký záujem to vyvolalo? Koľko samospráv sa zúčastnilo?

    Máme za sebou prvé podujatie, ktoré sme organizovali v Krásne nad Kysucou, lebo každú takúto aktivitu pripravujeme v inom regióne. Napriek tomu, že podujatie sa uskutočnilo dva dni po komunálnych voľbách a celkovo sme počítali s účasťou 40 zástupcov samospráv z mikroregiónu, počas workshopu zostalo prázdnych len veľmi malo stoličiek a samotná diskusia dokázala, že táto téma je mimoriadne zaujímavá a pozitívne príklady osvedčených riešení dokážu inšpirovať.

    Prečo ste si vybrali práve túto oblasť? Dá sa hovoriť o  tom, že práve pri verejnom osvetlení sú mestá najnáchylnejšie o tom uvažovať?

    Postupne sme si zoradili oblasti, v ktorých máme na Slovensku prvé skúsenosti so SMART riešeniami a poznáme k nim úspešné príklady zo susedných krajín. Už teraz môžeme prezradiť, že začiatkom roka predstavíme na východe Slovenska SMART komunálne odpady a potom ideme do parkovacej politiky a ďalších oblastí. Zároveň pripravujeme ďalšie aktivity zamerané na zdieľanie, aby sme mohli samosprávam pomôcť v tom, že v mnohých oblastiach nepotrebuje každá z nich experta, ale postačí jeden odborník pre viaceré. Preto máme otvorené konkrétne podujatia napríklad s Úradom na ochranu osobných údajov a Úradom pre verejné obstarávanie, keďže gestorujú oblasti, v ktorých sa so spoluprácou spájajú konkrétne a veľmi rýchle výhody.

    Ak ostaneme pri inteligentnom riešení v rámci osvetlenia, tak príklady z praxe hovoria, že v takomto meste verejné osvetlenie získa množstvo funkcionalít počnúc napríklad vzdialeným ovládaním jednotlivých svietidiel, online správou každého svietidla, rôznymi prednastavenými režimami pre osvetlenia, ale aj napríklad meraním okamžitých hodnôt prevádzkových ukazovateľov, ďalej esemeskovou a emailovou notifikáciou upozorňujúcou na neštandardné stavy. Čo napríklad v tejto oblasti osvetlenia je pre mestá najdôležitejšie?

    Každá funkcionalita, ktorá pomôže ľuďom i samospráve. Nemali by sme ľuďom ponúkať niečo, o čo dnes nestoja. Nestačí im ponúknuť lavičku s nabíjačkou na mobilný telefón, keď ďalších dvadsať klasických lavičiek je v zlom technickom stave. Musíme zladiť potreby s možnosťami a pritom si nechať otvorené dvere pre budúci vývoj. Keď samosprávy budú mať čo najviac dát, o to lepšie dokážu dopriať svojim obyvateľom to, čo je kľúčové.

    Kam si myslíte, že toto všetko bude smerovať v rámci slovenských miest, samospráv? Ako si predstavujete také ideálne mesto o desať rokov?

    Očakávam, že o desať rokov by sme mohli konštatovať, že SMART nie sú len technologické výpredaje, ale komplexné, inovatívne a udržateľné riešenia, ktoré v úzkej spolupráci zabezpečujú samosprávy pre svojich obyvateľov aj turistov. Táto agenda má výrazný vplyv na všetky verejné politiky a čím viac jej budú naklonené samosprávy, o to skôr sa na Slovensku prestane hovoriť o výmysloch, ako je rušenie či zlučovanie obcí. Zároveň predpokladám, že SMART je tlak na to, aby si samosprávy uvedomovali svoju konkurenčnú výhodu a svojím prístupom lákali ľudí na to, aby sa stali ich obyvateľmi.

    Autor: Ľudovít Kusal

    - Reklama -