Minister vnútra Robert Kaliňák s návrhom reformy spoločného európskeho azylového systému (CEAS), ktorý dnes predstavila Európska komisia (EK), nesúhlasí. Komisia sa ním snaží zlepšiť doterajší nefunkčný dublinský systém, pričom počíta aj s možnosťou rovnomerného rozdeľovania migrantov medzi členské štáty EÚ. “Je to v tej línii, s ktorou nesúhlasíme, či už v oblasti azylového práva alebo ďalších rozhodnutí,” povedal dnes po rokovaní vlády. Podľa Kaliňáka existujú určité veci, pri ktorých nie je možné pracovať s utečencami ako s číslami a rozdeľovať ich ako “tony kukurice alebo cukru”.
Prvou prioritou EK je vytvoriť udržateľný a spravodlivý systém na určenie členského štátu zodpovedného za jednotlivých žiadateľov o azyl. S cieľom lepšie sa vyrovnať s vysokým počtom prichádzajúcich a zabezpečiť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti by EK mohla navrhnúť zmenu dublinského nariadenia. Druhá priorita je obmedziť azylový turizmus. Komisia chce navrhnúť ďalšiu harmonizáciu azylových postupov, aby sa zabezpečilo humánnejšie a rovnaké zaobchádzanie v celej EÚ a obmedzili sa faktory, ktoré priťahujú ľudí do malého počtu členských štátov. Do tretice je to snaha zabrániť sekundárnemu pohybu v rámci EÚ s cieľom predísť narúšaniu dublinského systému a azylovej turistike. Určité práva by mohli byť podmienené registráciou, odberom odtlačkov prstov a pobytom v krajine EÚ, do ktorej žiadateľa pridelili. K reformným opatreniam patrí aj nový mandát Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO). Komisia by mohla navrhnúť zmenu mandátu EASO tak, aby mohol zohrávať novú úlohu v oblasti vykonávania politiky, ako aj výraznejšiu operačnú úlohu v rámci mechanizmu rozdeľovania migrantov. Nakoniec reformný plán EK navrhuje posilniť Automatizovaný európsky systém identifikácie odtlačkov prstov (Eurodac). Išlo by o rozšírenie jeho účelu, aby sa uľahčil boj proti neregulárnej migrácii, lepšie uchovávanie a výmena odtlačkov prstov a podpora pri návrate migrantov bez nároku na azyl.
“Za každým človekom sú nejaké osudy, niekto sa snaží prekračovať hranice zo špekulatívnych dôvodov alebo iných ambícií. Po tom, ako sa ukázalo, že začnú byť deportovaní žiadatelia, ktorých Európa považuje za ekonomických, zmenili svoj postoj,” vysvetlil šéf rezortu vnútra. O azyl v Grécku doteraz podľa neho migranti nežiadali, no zrazu začali. Podľa Kaliňáka to vypovedá o špekulatívnom prístupe a preto by mohli takéto zmeny “opätovne paušálne udeľovať nejaké povolenia, ktoré sa už v minulosti ukázali ako obrovské chyby, keď iné štáty paušálne legalizovali nelegálnych migrantov”. Práve toto podľa jeho slov vytvorilo veľké segregované komunity, ktoré sa neintegrovali a z ktorých dnešná radikalizácia v Európe pochádza.
Sýrčania podľa Roberta Kaliňáka nárok na azyl principiálne nemajú, lebo ide vo veľkej miere o vojnových utečencov, a tým sa poskytuje krátkodobé alebo iné útočisko do skončenia konfliktu. Situácia tak bude podľa jeho slov ešte veľmi komplikovaná. Minister vnútra opätovne zopakoval príspevok Slovenska k migračnej kríze, ktorý sa ukázal ako funkčný. Spomenul tábor v Gabčíkove, v ktorom sa už vystriedalo 1 300 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Slovensko takisto integruje skupinu 149 asýrskych kresťanov z Iraku, ktorí dostali u nás azyl a začínajú nový život v Nitre a jej okolí. Keby zostali v Iraku, zabili by ich militanti z Daeš. Integrácia postupne podľa šéfa rezortu prebieha, zatiaľ je všetko v poriadku.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák zatiaľ postoj Slovenska vyjadrovať nechcel. Jeho osobný názor je však taký, že “je to materiál, ktorý sa bude posudzovať a budú sa k nemu vyjadrovať členské štáty. Naše pozície sú známe a budeme ich presadzovať ďalej”.
Európska komisia nemôže podľa strany SaS sama rozhodovať, koho a aký počet utečencov jednotlivé členské štáty únie na svoje územie príjmu. Píše sa to v stanovisku strany, ktoré poskytla jej hovorkyňa Katarína Svrčeková. “Treba podporovať riešenia a aktivity, ktoré budú viesť k zastaveniu konfliktov vo svete, k výraznej podpore bezpečných štátov, ktoré na svojom území poskytli útočisko utečencom, k dôkladnej ochrane vonkajších hraníc EÚ či k návratu utečencov, ktorí sa už nachádzajú v únii a nesplnili podmienky na udelenie azylu alebo sa nachádzajú v režime dočasného útočiska,“ vysvetlil poslanec NR SR za SaS Martin Klus. Ako predstavitelia SaS dodali, Európska únia musí mať funkčné riešenie na zastavenie prúdu migrantov. “Takým riešením však nie sú ani povinné kvóty, ani prenos kompetencií v azylovej politike z členských štátov na Európsku komisiu ako dôsledok toho, že kvóty na celej čiare zlyhali,“ píše sa v stanovisku. Migračná kríza musí podľa nich viesť k novým prístupom k zahraničnej politike, k novej zodpovednosti ľudí za stav sveta i za stav vo svojich domovských krajinách.
