Kalavská prízvukuje, že chce tému odpolitizovať a vrátiť na odbornú úroveň.
“Pozorne sme počúvali všetky názory, aby sme koncept nastavili čo najlepšie na skvalitnenie systému. V súčasnosti sa deje stratifikácia, ktorá je živelná. Chceme do života uviesť jasné a transparentné pravidlá na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti pre pacientov a lepšie pracovné podmienky pre lekárov, sestry a iných zdravotníckych pracovníkov,” zdôraznila šéfka rezortu zdravotníctva. Zároveň vyzvala slovenských politikov, aby zaujali “zodpovedný postoj” k téme.
Stratifikácia prinesie napríklad merania cez lepšie výsledky liečby. Nemocnice budú musieť postupne nastaviť kritériá, ako napríklad minimálny počet výkonov za rok.
Projekt definuje 28 skupín, ktoré zastrešujú desiatky konkrétnych výkonov. Tie sa musia centralizovať. Nová typológia nemocníc má garantovať zdravotnú starostlivosť v jasne určenom rozsahu.
Platná by mala byť od roku 2024. Prinesie aj nový typ nemocníc, ktoré sa budú orientovať na dlhodobú starostlivosť.
Podľa generálneho riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Martina Smatanu má v súčasnosti každé zdravotnícke zariadenie rovnakú štartovaciu pozíciu.
“Rovnako sa takéto zariadenie môže pozrieť, pri akom type výkonov už dnes spĺňa kritériá a kde sa, naopak, môže zlepšiť, prípadne kde ich nedokáže naplniť ani za dva roky,” doplnil.
Povedal tiež, že na splnenie nových kritérií budú mať nemocnice dva roky. V roku 2021 by tak zdravotnícke zariadenia mali plniť kritériá na 50 percent, od roku 2022 v plnom rozsahu.
Riaditeľ odboru stratégie Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Michal Štofko poukázal na to, že uvoľnené kapacity v nemocnici by sa tak mohli využiť na vyššiu špecializáciu v rámci skupín výkonov, v ktorých je nemocnica už dnes dobrá.
“Malo by ísť napríklad o kardiocentrá, onkocentrá či centrá detskej liečby. Druhou možnosťou bude využitie uvoľnených lôžkových kapacít na nový typ lôžok následnej starostlivosti,” priblížil.
Projekt stratifikácie na pôde ministerstva obhajovali nielen odborníci, ale aj zástupcovia pacientov.
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR Mária Lévyová považuje zavedenie jednotných kritérií vyžadujúcich od nemocníc lepšie výsledky liečby pacientov za “správny krok”.
“Pacienti očakávajú, že štát v ich mene bude klásť na nemocnice také nároky a kritériá, ktoré im umožnia ísť do hociktorej nemocnice s vedomím, že v daných výkonoch spĺňa požadované prísne kritériá.
Je na čase, aby aj politici prispeli svojím dielom zodpovednosti k riešeniu problémov v slovenskom zdravotníctve a konali tak v prospech tých najzraniteľnejších – chorých,” dodala.
Predseda Smeru-SD Robert Fico počas leta od Kalavskej žiadal, aby projekt predložila formou ústavného zákona, čo ona napokon neurobila.
Vláda SR na stretnutí 21. augusta reformu zo zákona vypustila, schválila len opatrenia týkajúce sa dlhodobej starostlivosti.
Predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) vtedy vyhlásil, že Kalavskej dáva ešte mesiac na to, aby naprieč politickým spektrom našla podporu reforme.
