Sme znepokojení z teroristických útokov islamských fundamentalistov, rastúcej vlny utečencov, ruského nacionalizmu a rozhodnutia Británie odísť z EÚ. Koľko jednoty Európa vlastne potrebuje a koľko rôznosti dokáže uniesť? A naopak – koľko rozmanitosti si musí Európa vzhľadom na svoju históriu uchovať, aby dosiahla zmysluplnú jednotu? Aké medzinárodné usporiadanie možno predestilovať zo súťaže ašpirácií a z rozporných tendencií?
Kadiaľ ďalej, aby sme dosiahli skutočný svetový poriadok a skrotili “vojnové psy”? Na túto a mnohé ďalšie aktuálne otázky hľadá odpovede vo svojom najnovšom diele jeden z najpovolanejších, dnes 93-ročný politológ a historik Henry Kissinger, ktorého rady si cenilo päť amerických prezidentov. Jeho meditáciu nad usporiadaním sveta s podtitulom Štátne záujmy, konflikty a mocenská rovnováha vydáva v preklade Martina Pokorného nakladateľstvo PRIESTOR.
Henry a jeho vplyv
Vplyvný politológ, historik a bývalý minister zahraničia Spojených štátov predkladá vo svojej najnovšej práci z roku 2014 mnohostranný, historickými a politickými súvislosťami podložený pohľad na poriadok sveta. Ukazuje, že korene súčasného usporiadania medzinárodných vzťahov boli prvýkrát sformulované v západnej Európe takmer pred štyrmi storočiami na mierovej konferencii v nemeckom Vestfálsku. Mier po tridsaťročnej vojne vtedy odrážal pragmatické vyrovnanie s realitou a bol založený na spoločenstve suverénnych štátov, ktoré kontrolujú svoje vzájomné ambície prostredníctvom všeobecnej mocenskej rovnováhy. Vestfálsky systém sa postupne rozšíril po celej zemeguli a pojal do seba rad odlišných civilizácií a regiónov.
Autor sleduje, akými premenami prešiel tento systém rovnováhy po Francúzskej revolúcii a napoleonských vojnách na viedenskom kongrese a ako sa s jeho stavebnými kameňmi vyrovnávali iné časti sveta v súvislosti so svojou historickou, politickou a kultúrnou odlišnosťou. Autor venuje svoj analytický pohľad tiež otázkam Stredného východu (a špeciálne Iránu), odlišným koncepciám mocenskej rovnováhy v Európe a Ázii, najmä čínskej “harmónii pod nebesami”. Pozornosť zameriava aj na americké politické vízie, ktoré sa prestali opierať len o systém vyvažovania a začali sa snažiť o dosiahnutie mieru šírením demokratických princípov. Kissingerove úvahy ústia do súčasnosti a hľadajú perspektívu svetového poriadku pre toto obdobie tvárou v tvár takým výzvam, ako je islamizmus, šírenie jadrových zbraní a globalizácia.
Henry Kissinger si získal veľký vplyv aj ako politológ a odborník na bezpečnostnú problematiku. Kniha Jadrové zbrane a zahraničná politika mu zaistila silnú autoritu v otázkach americkej strategickej politiky. Kissinger sa v nej postavil proti politike “hromadnej odvety” voči sovietskemu útoku a vypracoval koncepciu “pružnej reakcie”, spájajúcej použitie taktických jadrových síl a konvenčných zbraní. V knihe Nutnosť voľby obmedzil svoje poňatie “pružnej reakcie” na konvenčné zbrane.
autor: Barbora Richterová
